S rozvojom informačných technológií dochádza k zmenám aj v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Využívanie technológií zvyšuje flexibilitu zamestnávania a vplýva na podmienky zamestnávania. Flexibilita sa prejavuje aj v tzv. flexibilných formách zamestnania, ktoré sú alternatívou k tradičnému pracovnému pomeru. Medzi tieto flexibilné formy zamestnávania patrí aj domácka práca a telepráca. Tento článok rozoberá podmienky výkonu domáckej práce, telepráce a home office.
Pod pojmom telepráca (tzv. telework) možno rozumieť prácu na diaľku, ktorá sa vykonáva s použitím informačných a komunikačných technológií. Použitie informačných technológií pri tomto druhu práce je jej základným definičným znakom.
Domácka práca je práca, ktorá je vykonávaná z vlastnej domácnosti zamestnanca. Práca na doma alebo telepráca sa hodia najmä pre profesie, kde prevažuje duševná práca a pri ktorých sa používa počítač alebo notebook. Medzi práce, ktoré sa dajú vykonávať aj doma, patria programátorské práce, účtovníctvo a pod.
POZNÁMKA
Okrem pojmu domácka práca a telepráca poznáme aj pojem práca z domu alebo tzv. „home office“. Právnu reguláciu domáckej práce, telepráce a home office obsahuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Pojem domácka práca, telepráca
Právnu úpravu domáckej práce aj telepráce upravuje ustanovenie § 52 Zákonníka práce, pričom oba pojmy sa do istej miery používajú ako synonymá. V princípe sú obe formy podriadené pod ten istý právny režim, čo sa týka kvality právneho postavenia ...