Účinnosť novely je delená – 1. pokrytie kolektívnym vyjednávaním a akčný plán (§ 31a a § 32ab, § 32ad) – účinnosť 15. 11. 2024, 2. reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, odmena sprostredkovateľov a rozhodcov účinnosť od 1. 1. 2025.

a) Povinnosť kolektívne vyjednávať (§ 2) (bod 1 novely)

V § 2 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní sa ustanovuje: „Na účely tohto zákona sa za organizáciu zamestnávateľov považuje aj záujmové združenie právnických osôb^2aa) [pozn. autora: odkaz 2aa) smeruje na § 20f až 20i Občianskeho zákonníka] a občianske združenie^2ab) [pozn. autora: odkaz 2ab) smeruje na § 6 zákona č. 83/1990 Zb. v znení zákona č. 346/2018 Z. z.], ak sú združené vo zväze zamestnávateľov podľa osobitného predpisu^2a) [pozn. autora: odkaz 2a) smeruje na zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov].“

§ 2 ods. 2 zákona upravuje situáciu, kedy sa subjekt registruje ako záujmové združenie právnických osôb podľa § 20f a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník alebo ako občianske združenie podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov iné ako zamestnávateľské združenie. Takéto združenie „odmieta“ kolektívne vyjednávať na úrovni odvetvia z dôvodu, že nie je združenie zamestnávateľov, a teda nemôže a nie je povinné kolektívne vyjednávať podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý sa týka len občianskych združení – združení zamestnávateľov. Do tohto momentu má samotné združenie pravdu, pretože povinnosť kolektívne vyjednávať majú len združenia zamestnávateľov, nie akékoľvek združenie právnických osôb, ktoré spoločne presadzuje záujmy svojich členov.

Problém nastáva, ak predmetné záujmové združenie právnických osôb, resp. iné občianske združenie sa v istom momente zároveň stane členom združenia zamestnávateľov (t. j. subjektu zaevidovaného ako združenie zamestnávateľov podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov), ktoré je členom Hospodárskej a sociálnej rady SR a ktoré si zamestnancov členov (zamestnávateľov) záujmového združenia právnických osôb, resp. iného občianskeho združenia vykazuje ako počet zamestnávaných zamestnancov pre účely posúdenia reprezentatívnosti združenia zamestnávateľov.

V hraničnom prípade by mohla nastať situácia, že združenie zamestnávateľov na úrovni Hospodárskej sociálnej rady SR bude pozostávať len z členov, ktorí sú záujmovými združeniami právnických osôb, resp. iných občianskych združení (a teda kolektívne nevyjednávajú). Takýto postup je však otázny aj z hľadiska zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ako aj z hľadiska zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite), kde tripartita je nástrojom diskusie medzi štátom, zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov. Zároveň ide o skryté zamestnávateľské združenie, ktoré sa vyhýba kolektívnemu vyjednávaniu, avšak v prípade práv benefituje z členstva v zamestnávateľskej organizácii (a spravidla si člen tripartity na účely splnenia podmienky 100 000 zamestnávaných zamestnancov započítava aj zamestnancov tohto záujmového združenia právnických osôb alebo iného občianskeho združenia ako svojho člena).

§ 2 ods. 2 zákona teda ustanovuje, že záujmové združenie právnických osôb, resp. iné občianske združenie, ktoré je členom združenia zamestnávateľov – zväzu zamestnávateľov podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ktoré má zdru­žovať len zamestnávateľov, resp. zdru­že­nia zamestnávateľov) je tiež združením zamestnávateľov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní, a je povinné kolektívne vyjednávať. Takéto združenie sa však automaticky nestáva združením zamestnávateľom pre účely č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.

K pojmu zväz pozri druhá veta § 16 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov: „Pre zväz platia obdobne ustanovenia tohto zákona; ak ide o zväz odborových organizácií alebo zväz zamestnávateľov, platí obdobne ustanovenie § 9a.“ a zároveň § 16 ods. 1 zákona: „Združenia môžu medzi sebou uzavierať zmluvy o súčinnosti na dosiahnutie určitého cieľa, prípadne na uplatňovanie iného spoločného záujmu. Na platnosť zmluvy treba písomnú formu.“ Zväz je teda združením združení zamestnávateľov.

Uvedená zmena sa netýka záujmových združení právnických osôb (alebo iných občianskych združení), ktoré sú založené len s ohľadom na presadzovanie svojich spoločných záujmov (napr. združenie hotelov v lyžiarskom stredisku s cieľom riešiť praktické problémy v stredisku – napr. problémy s prejazdnosťou ciest, elektrinou a pod.).

b) Niektoré úpravy pri rozhodovaní sporu podľa § 3a zákona (§ 3a) (body 2 až 4 novely)

Úhrada nákladov konania pred rozhodcom

Spor podľa § 3a zákona je sporom medzi odborovými organizáciami o to, ktorá z nich má väčší počet členov u zamestnávateľa, ak sa nedohodnú na spoločnom postupe pri kolektívnom vyjednávaní, t. j. ide o spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy a nejde o spor medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou.

Ide teda o vyriešenie „predbežnej otázky“ pred uzatvorením kolektívnej zmluvy, ktorá nie je upravená v § 10 a nasl. o kolektívnych sporoch. Z tohto dôvodu sa do zákona doplnilo chýbajúce spresnenie (§ 3a ods. 7) o tom, kto hradí náklady na konanie pred týmto rozhodcom. Náklady na tento spor má hradiť každá zo zúčastnených strán rovným dielom, ak došlo k dohode na osobe rozhodcu alebo ak rozhodcu určí ministerstvo (na žiadosť zúčastnenej strany), pretože k dohode na osobe rozhodcu nedošlo, náklady na tento spor hradí ten, kto o vyriešenie spornej situácie žiada, podobne ako je v § 142a, § 230a Zákonníka práce.

V zákone sa do novely v § 3a ods. 3 po­uží­vali slová „zúčastnené strany“ a v ods. 4 „zmluvné strany“.

Po novele aj ods. 4 používa slová „zúčastnené strany“. Kto je zúčastnenou stranou sa musí zistiť v každom spore osobitne. Pretože tu primárne nejde o spor zamestnávateľ a odbory, ale spor je medzi odborovými organizáciami, ktorá z nich je väčšia (zamestnávateľ teda potrebuje mať istotu, kto je jeho zmluvný partner). Účastným tohto sporu môže byť aj zamestnávateľ (napr. ak má pochybnosti), ale nemusí byť. Zároveň na pracovisku môžu existovať dve sporiace sa odborové organizácie, ale na pracovisku môže existovať aj niekoľko odborových organizácií, pričom spor o to, ktorá je ...