Okruh týchto úkonov môže byť širší cez § 137 ods. 1, kde sa stanovuje, že tieto môže ustanoviť aj osobitný predpis. Podľa Zákonníka práce ide najmä o tieto úkony:

• darovanie krvi

V prípade darovania krvi Zákonník práce osobitne upravuje práva zamestnanca v § 138 ods. 2. Darovanie krvi možno z praktického hľadiska rozdeliť nasledovne: Poskytnutie pracovného voľna zamestnávateľom zamestnancovi s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi je na nevyhnutne potrebný čas (v rozsahu, v ktorom zasahuje do pracovného času zamestnanca), pričom sem spadá:

• čas cesty na odber,
• čas odberu,
• čas späť z odberu,
• čas na zotavenie po odbere (vrátane jeho predĺženia lekárom).

Podľa tretej vety § 138 ods. 2 Zákonníka práce „Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber.“

Vzhľadom na to, že vždy nemusí dôjsť k odberu krvi, Zákonník práce rieši aj túto situáciu. Podľa štvrtej vety § 138 ods. 2 Zákonníka práce „Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.“

• aferéza

Aferéza je istou formou odberu krvi (určitých zložiek z nej). Režim je identický ako pri odbere krvi.

• darovanie ďalších biologických materiálov

Režim je identický ako pri odbere krvi.

• výkon funkcie v odborovom orgáne

V Zákonníku práce možno rozlíšiť medzi:

• dlhodobým uvoľnením na výkon odborovej funkcie, 
• dlhodobým uvoľnením na výkon funkcie v odborovom orgáne u zamestnávateľa a 
• výkonom funkcie v odborovom orgáne (u zamestnávateľa), ktorý sa deje popri trvaní pracovného pomeru.

1. situácia: Dlhodobé uvoľnenie na výkon odborovej funkcie

Podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo... na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí.“ V tomto prípade ide o uvoľnenie zamestnanca napr. na výkon odborovej funkcie v odborovom zväze alebo na odborovej centrále (ako je predseda, podpredseda, t. j. v princípe niečo ako verejná funkcia, ktorá má časové obmedzenie – funkčné obdobie  vzniká voľbou alebo vymenovaním).

Zamestnanec, ktorý sa má ujať odborovej funkcie, má tieto práva:

• právo na dlhodobé uvoľnenie na výkon odborovej funkcie (§ 136 ods. 2). Takéto uvoľnenie je bez náhrady mzdy (§ 136 ods. 1). Podľa § 144a ods. 2 písm. g) Zákonníka práce „Ako výkon práce sa neposudzuje doba ... g) na ktorú zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon  odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2.“ Toto má význam z hľadiska posúdenia, či zamestnancovi vznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo dovolenku za odpracované dni;
• právo na návrat/na opätovné zaradenie po skončení výkonu odborovej funkcie v zmysle § 157 ods. 3 Zákonníka ...