IV. Domácka práca a telepráca – § 52 ZP

Definícia domáckej práce a telepráce, pojmu domácnosť,

 Zmluvný charakter domáckej práce/telepráce 

Výber miesta výkonu práce, minimálna prítomnosť na pracovisku zamestnávateľa

Režim organizácie pracovného času 

 Dodatočné povinnosti zamestnávateľa pri domáckej práci/telepráci (

 Právo na odpojenie sa

 Zásada rovnakého zaobchádzania

Obsah: 

a) Definícia domáckej práce a telepráce (§ 52 ods. 1 ZP)

b) Negatívne vymedzenie pojmu domácka práca/telepráca (§ 52 ods. 2 ZP) – pravidelný verzus príležitostný výkon práce z domácnosti

c) Pojem domácnosť (§ 52 ods. 3 ZP)

d) Zmluvný charakter domáckej práce/telepráce (§ 52 ods. 4 ZP)

e) Výber miesta výkonu práce, minimálna prítomnosť na pracovisku zamestnávateľa (§ 52 ods. 5 ZP)

f) Režim organizácie pracovného času (§ 52 ods. 6 ZP)

g) Výnimky z iných ustanovení Zákonníka práce (§ 52 ods. 7 ZP)

h) Dodatočné povinnosti zamestnávateľa pri domáckej práci/telepráci (§ 52 ods. 8 ZP)

ch) Dodatočné povinnosti zamestnanca pri domáckej práci/telepráci (§ 52 ods. 9 ZP)

i) Právo na odpojenie sa (§ 52 ods. 10 ZP)

j) Zásada rovnakého zaobchádzania (§ 52 ods. 11 ZP)

Zákonník práce upravuje domácku prácu a teleprácu v § 52. Kým domácka práca bola v Zákonníku práce regulovaná už pred rokom 1989 (už vo vyhlásenom znení zákona č. 65/1965 Zb. – pozri § 267), telepráca sa v Zákonníku práce začala regulovať v súvislosti s výkonom práce, kde sa používajú informačné technológie (počítač) a internet (prepojenie zamestnanca cez po­čítač k zamestnávateľovi).

V novele Zákonníka práce sa menia niektoré ustanovenia vo väzbe na existujú prax. Na druhej strane, § 52 ZP je len malou súčasťou regulácie výkonu práce, a teda nebolo žiaduce, aby § 52 ZP replikoval ustanovenia a postupy použiteľné z ďalších ustanovení Zákonníka práce (s určitými výnimkami – napr. sa zdôraznilo, že aj pri domáckej práci/telepráci možno zaviesť pružný pracovný čas).

Zároveň regulácia otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bola pri domáckej práci a telepráci viac menej nedotknutá, pretože domácnosť zamestnanca nie je pracovisko zamestnávateľa (pracovisko zriadené zamestnávateľom), a teda jeho povinnosti z hľadiska pracoviska vo vzťahu k zamestnancovi sú značne redukované (hoci nie úplne vylúčené – napr. zamestnanec naďalej pracuje so zobrazovacou jednotkou).

a) Definícia domáckej práce a telepráce (§ 52 ods. 1 ZP)

V § 52 ZP sa mení definícia domáckej práce a telepráce, ale nemení sa jej podstata. Podľa § 52 ods. 1 ZP: „Ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v roz­sahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o

  1. domácku prácu,
  2. teleprácu, ak sa práca vykonáva s po­užitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku.

Pri vymedzovaní domáckej práce a telepráce sa vychádzalo aj z Rámcovej dohody sociálnych partnerov na úrovni EÚ o telepráci (ktorá nebola prenesená do podoby smernice EÚ, ale má byť presadzovaná prostredníctvom národných sociálnych partnerov – avšak v mnohých štátoch vrátane SR bola do istej miery prenesená aj do právnej úpravy – porovnaj dohodu o telepráci a § 52 ZP) aj z Dohovoru MOP č. 177 z roku 1996 o práci doma. V rámcovej dohode sa definujú znaky telepráce. Ak teda prax hľadá určité odpovede, vie ich nájsť aj v týchto dokumentoch a zároveň aj dokumentoch Európskej komisie, ktorá analyzuje, akým spôsobom sa členské štáty, resp. sociálni partneri v nich vyrovnali s uvedenou rámcovou dohodou, resp. aká je regulácia v jednotlivých štátoch a aké sú nedostatky, rezervy a pod.

Zároveň v praxi niekedy dochádzalo aj k odlišovaniu pojmov domácka práca/telepráca (ako pravidelná práca z domácnosti) a home office (ako príležitostná práca z domácnosti). Právna úprava SR nepozná pojem home office a anglické znenie dohovoru MOP č. 177 z roku 1996, ktorý upravuje tzv. home work, je možné preložiť ako domácka práca/práca doma – slovenské znenie prekladu dohovoru používa spojenie „práca doma“. Pojmy domácka práca/telepráca a homeoffice sú teda do istej miery synonymami. Zároveň sa často v praxi stierajú rozdiely medzi príležitostnou a pravidelnou prácou v domácnosti (napr. zamestnávateľ zamestnancom na výkon práce pridelí prenosný počítač a plní viaceré povinnosti, ktoré sú ustanovené v § 52 pre domácku prácu/teleprácu).

Pri tvorbe definície sa do popredia dostali tieto skutočnosti. Ako odlíšiť domácku prá­cu/teleprácu od pracovnej cesty (v obidvoch prípadoch sa vykonáva práca mimo priestorov zamestnávateľa), aký je vlastne rozdiel medzi domáckou prácu a teleprácou, resp. či vlastne v dnešnej dobe je potrebné nejaký rozdiel hľadať (a teda by sa mal používať už len jeden pojem, napr. domácka práca) a či je domácka práca/telepráca aj situácia, kedy zamestnanec napr. raz týždenne pracuje z domácnosti (t. j. čo je pravidelnosť a čo ...


 

 

Vážený návštevník,
prístup do tejto sekcie majú len registrovaní užívatelia portálu
s predplateným prístupom.

 


 

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

Cena (ročný prístup): 246 € s DPH

Cena (ročný prístup): 200 € bez DPH

 

gilka_zelena Viac ako 17 000 aktuálnych dokumentov

gilka_zelena Viac ako 100 aktuálnych videoškolení

gilka_zelena Tím odborníkov na telefóne a online chate

gilka_zelena Online / Video rozhovory s odborníkmi

gilka_zelena Mesačný prehľad priamo do e-mailu

 

Zobraziť kompletný prehľad služieb a funkcií

 

newsletter-icon

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.

 

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace príklady z praxe

AUTOR

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.

silluet_man__300x300.jpg/Image44193.jpg

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, riaditeľ odboru zodpovedný za oblasť právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov

Je autorom viacerých kníh o pracovnom práve (napr. Zákonník práce s komentárom – Poradca podnikateľa 2016, Konto pracovného času), prednáša o pracovnom práve, publikuje akademické aj praktické články v oblasti pracovného práva. Od roku 2010 pôsobí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR a od roku 2011 je riaditeľom odboru zodpovedným za oblasť právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov – napr. za Zákonník práce, zákon o minimálnej mzde, zákon o kolektívnom vyjednávaní a podieľal sa na všetkých novelách Zákonníka práce v tomto čase.

Dátum publikácie

18.03.2021

Právne oblasti

Osobitné pracovné podmienky
Personalistika

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.