Obsah:

1. Úvod

2. Mlčanlivosť zamestnanca v právnej úprave Zákonníka práce

3. Skutočnosti nepodliehajúce povinnosti mlčanlivosti

4. Právne následky porušenia povinnosti mlčanlivosti

1. Úvod

Ochrana práv a oprávnených záujmov zamestnávateľa v súvislosti s povinnosťou zamestnancov zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách, skutočnostiach a pomeroch zamestnávateľa je aktuálnou témou v pracovnoprávnych vzťahoch. V súčasnosti táto téma naberá na osobitnej dôležitosti aj v dôsledku nástupu digitálnych technológií a sociálnych sietí. V činnosti každého zamestnávateľa možno identifikovať rôznorodé skutočnosti, ktoré sú pre zamestnávateľa dôležité a ktoré v jeho záujme nemožno oznamovať iným osobám. S týmito skutočnosťami prichádzajú do styku nevyhnutne aj zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sa s nimi oboznamujú pri výkone zamestnania, čo je často nevyhnutné pre výkon ich vlastnej pracovnej činnosti pre zamestnávateľa.

V tomto článku sa pozrieme na povinnosť mlčanlivosti zamestnancov ako jednej zo základných právnych povinností zamestnanca v pracovnom pomere.

Budeme analyzovať, o ktorých skutočnostiach zamestnanec musí zachovávať mlčanlivosť a o ktorých naopak nie. Budeme sa taktiež zaoberať problematikou právnych následkov porušenia povinnosti zamestnanca zachovávať mlčanlivosť a pozrieme sa aj na možné zodpovednostné vzťahy z toho plynúce.

Základný právny rámec s ohľadom na problematiku mlčanlivosti zamestnancov možno ustáliť nasledovne: Ústava SR predstavuje základ pre ochranu súkromia a mlčanlivosti v právnom poriadku Slovenskej republiky (je to najmä ochrana súkromia, listové tajomstvo, ochrana dopravovaných správ a iných písomností, ochrana osobných údajov, ochrana dobrej povesti a mena, sloboda prejavu a právo na informácie atď.).

Základný právny predpis pre problematiku mlčanlivosti zamestnancov v pracovnom pomere predstavuje právna úprava Zákonníka práce, ktorý predstavuje základný právny predpis upravujúci výkon závislej práce zamestnancov v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou. Zákonník práce v tejto súvislosti zakotvuje komplex práv a povinností zamestnanca v súvislosti s jeho povinnosťou mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom práce pre zamestnávateľa.

S ohľadom na problematiku mlčanlivosti zamestnancov je relevantná aj právna úprava mimo pracovného práva. Z hľadiska skúmania problematiky mlčanlivosti zamestnancov môže byť nevyhnutné skúmať aj iné – osobitné právne predpisy (špecifickú úpravu mlčanlivosti možno nájsť napr. v regulácii bankového sektora a pod.).

Z pohľadu povinnosti zamestnancov zachovávať mlčanlivosť je vysoko relevantná v praxi najmä obchodnoprávna úprava obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Obchodný zákonník obsahuje okrem iného ustanovenia týkajúce sa ochrany obchodného tajomstva podnikateľa, ktoré zamestnanec nesmie prezradiť tretím osobám (resp. zakotvuje taktiež širšie pravidlá ochrany podnikateľa pred nekalou súťažou atď.), a to vrátane osobitných právnych prostriedkov ochrany dotknutého subjektu. Je potrebné ako vysoko relevantnú oblasť zmieniť aj právnu úpravu na úseku ochrany osobných údajov a v tejto súvislosti ochranu osobných údajov podľa práva EÚ, resp. zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Tento zákon napr. upravuje povinnosť zamestnanca chrániť osobné údaje, ktoré spracúva v rámci svojej pracovnej činnosti pre zamestnávateľa (a to vrátane po skončení pracovnoprávneho vzťahu).

V neposlednom rade je potrebné z hľadiska verejnoprávnej úpravy zmieniť aj trestnoprávnu úpravu, kde porušenie povinnosti mlčanlivosti môže v najzávažnejších prípadoch napĺňať znaky niektorej zo skutkových podstát trestného činu. V kontexte porušenia povinnosti mlčanlivosti možno zmieniť najmä trestný čin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 Trestného zákona, trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 Trestného zákona, ďalej trestný čin zne­užívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 Trestného zákona atď.

Ako je zrejmé, porušenie povinnosti mlčanlivosti zamestnanca v pracovnom pomere je komplexnou právnou problematikou, ktorá presahuje rámec pracovnoprávnych vzťahov. Porušenie povinnosti mlčanlivosti zo strany zamestnanca v pracovnom pomere môže viesť k vzniku zodpovednostných vzťahov aj mimo rámca pracovného práva, preto je prípadné porušenie tejto povinnosti zo strany zamestnanca potrebné skúmať vždy komplexne a neobmedzovať pozornosť len na pracovnoprávnu úpravu.

2. Mlčanlivosť zamestnanca v právnej úprave Zákonníka práce

Povinnosť zamestnanca zachovávať mlčanlivosť je súčasťou komplexu vzájomných práv a povinností zamestnanca a zamestnávateľa v pracovnom pomere. V tomto komplexe vzájomných práv a povinností je teda zamestnanec nositeľom určitých práv, ako aj určitých povinností. Medzi najvýznamnejšie práva zamestnanca patrí najmä právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri práci, ďalej právo na spravodlivé, uspokojivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky, právo na odpočinok a zotavenie, ochranu pred diskrimináciou, právo na kolektívne vyjednávanie, právo na štrajk a pod.

Medzi hlavné povinnosti zamestnanca v pracovnom pomere možno zaradiť najmä povinnosť zamestnanca vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa, osobne, podľa pracovnej zmluvy, v určenom pracovnom čase, povinnosť pracovať zodpovedne a riadne, ďalej povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu, povinnosť sústavne prehlbovať svoju kvalifikáciu, predchádzať vzniku škody, povinnosť vzniknutú škodu ohlásiť a pod.

Medzi základnými povinnosťami zamestnanca má dôležité miesto taktiež povinnosť mlčanlivosti.

Zákonník práce v § 81 demonštratívne vymenúva základné povinnosti zamestnanca.

Zamestnanec je povinný najmä:

1. pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu;
2. byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času;
3. dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený;
4. v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom;
5. hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa;
6. zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti;
7. písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

Ako sme uviedli, nejde tu o uzavretý okruh (výpočet) povinností zamestnanca, ale ďalšie povinnosti ...