Nariadenie svojím obsahom prináša viacero zmien, ale aj sľubovaný „čerstvý vzduch“ do oblasti ľudských práv. Po viac ako 20-ročnej existencii doterajších pravidiel prichádza nová právna úprava s novými, ale aj pozmenenými vecami, ktoré budú platiť rovnako vo všetkých členských štátoch. Doterajšie rozdiely sa postupne vytratia, čo snáď napomôže aj právnej istote pre subjekty spracúvajúce osobné údaje. Možno si myslíte, že je ešte čas, kým bude rok 2018 a nariadenie sa začne uplatňovať. Pozrite si základné informácie o nariadení uvedené v tomto článku a začnite sa pripravovať na nové pravidlá už dnes. Ak spracúvate osobné údaje podľa teraz platného zákona o ochrane osobných údajov, máte lepší predpoklad na prechod na nové pravidlá. Nové pravidlá ochrany osobných údajov a súkromia sa týkajú každého.

Historický prehľad

Ochrana osobných údajov v Slovenskej republike v posledných rokoch zastáva čoraz významnejšie postavenie. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bol zákon o ochrane osobných údajovv podstatne zmenený a aj Úrad na ochranu osobných údajov SR (ďalej len „úrad“) čoraz viac vyzdvihuje potrebu informovať verejnosť o potrebe ochrany osobných údajov. Ochrana osobných údajov aj po vstupe do Európske únie podlieha častým zmenám, vzhľadom na to, že informatizácia spoločnosti rýchlo napreduje.

V ochrane osobných údajov základný prelom prišiel až po Nežnej revolúcii v roku 1989. Prvé zásadné momenty v úprave práva na ochranu súkromia prišli v roku 1991 s prijatím listiny základných práv a slobôd do ústavného poriadku vtedy ešte federatívneho štátu. Bezprostredne nasledovala v roku 1992 ratifikácia Dohovoru Rady Európy č. 108 Dohovor Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov v znení dodatkov (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 49/2001 Z. z.), ktorý je platný pre SR od 1. januára 2001. a prijatie zákona č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, ktorý bol prvým uceleným právnym predpisom v oblasti ochrany osobných údajov.

Problémom tohto zákona však bola jeho nedostatočnosť, chýbali mu sankčné ustanovenia a nestanovil žiadny dozorný orgán, a tak sa stal skôr oznámením bez veľkého praktického účinku Viac v zákone č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch v znení neskorších predpisov.. Tento nedostatok napravil až zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a súčasný zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niek­torých zákonov (ďalej len „zákon č. 122/2013 Z. z.“).

Súčasný zákon o ochrane osobných údajov bol ...