Najmä v menších obciach sa na starostu často obracajú obyvatelia so svojimi problémami so susedmi. Často ide napr. o prípady, kedy druhého suseda obťažuje chov domácich zvierat, včiel, presahovanie stromov, kríkov alebo stavby suseda na jeho pozemok, hluk a pod., prípadne rôzne schválnosti a iné zlomyseľné konania. Môže ale ísť aj napr. o spory o vlastníctvo pozemku alebo priebeh jeho hranice.

V prvom rade by sa všetci zúčastnení (rozhádaní susedia a starosta) mali snažiť vyriešiť tieto spory dohodou. Často postačí predvolanie znesvárených strán a spoločné prerokovanie celej záležitosti, kde môžu účastníci dospieť k vzájomne akceptovateľnému kompromisu. Tu práve môže byť starosta/obecný úrad určitým mediátorom, ktorý smeruje zúčastnených k dohode. Tým, že sa vzájomný spor vyrieši dohodou, sa môže tiež obnoviť vzájomné susedské spolužitie. K riešeniu sporov dohodou nabáda aj ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len ako „OZ“), podľa ktorého fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Pokiaľ však nie je možné susedský spor vyriešiť dohodou, existujú právne cesty, ako spor vyriešiť, avšak väčšinou nejde o jednoduché a rýchle riešenia. V tomto príspevku si tieto riešenia, ktoré v prípade susedských sporov prichádzajú do úvahy, bližšie predstavíme.

1 Povinnosti ...