V prvom rade by sa všetci zúčastnení (rozhádaní susedia a starosta) mali snažiť vyriešiť tieto spory dohodou. Často postačí predvolanie rozhádaných strán a spoločné prerokovanie celej záležitosti, kde môžu účastníci dospieť k vzájomne akceptovateľnému kompromisu. Tu práve môže byť starosta/obecný úrad určitým mediátorom, ktorý smeruje zúčastnených k dohode. Tým, že sa vzájomný spor vyrieši dohodou, sa môže tiež obnoviť vzájomné susedské spolužitie. K riešeniu sporov dohodou nabáda aj ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len ako „OZ“), podľa ktorého fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Pokiaľ však nie je možné susedský spor vyriešiť dohodou, existuje právna cesta, ako spor vyriešiť, avšak väčšinou nejde o jednoduché a rýchle riešenia. V tomto príspevku si tieto riešenia, ktoré v prípade susedských sporov prichádzajú do úvahy, bližšie predstavíme. 

1 Povinnosti suseda ako vlastníka a súdna cesta

1.1 Sused ako vlastník

Spory medzi susedmi najčastejšie vyplývajú z postavenia každého z nich ako vlastníka určitej nehnuteľnosti (pozemku, stavby), pričom každý vlastník má nielen práva, ale aj povinnosti.

Už Ústava Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.) hovorí, že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho ...