1. Úvod

Obce vo všeobecnosti hospodária najmä na základe zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a práve tento zákon poskytuje právny rámec riešenia ich, zjednodušene povedané, platobnej neschopnosti, a to v podobe dvoch inštitútov: ozdravného režimu a nútenej správy. Ide o dva odlišné a v podstate na seba nadväzujúce inštitúty, ktoré si následne v tomto príspevku bližšie predstavíme.

Ozdravný režim je prvým krokom, ktorý má slúžiť na to, aby sa v pomerne krátkej dobe „skrotili“ záväzky po lehote splatnosti, pričom sa tak deje de facto v réžii obce, bez účasti štátu. Dôležitú úlohu tu má hlavný kontrolór obce, ktorý počas trvania ozdravného režimu obce schvaľuje každý jej výdavok.

Nútená správa (až na jednu výnimku, keď obec ozdravný režim vôbec nezaviedla, hoci mala) nasleduje, až keď ozdravný režim neviedol k úspechu. Tu už rozhoduje Ministerstvo financií SR, ktoré vymenuje núteného správcu, ktorý schvaľuje každý jej výdavok. Peniaze obce sú pritom chránené pred exekútormi na osobitnom účte.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pri existencii takýchto špecifických režimov je prioritou postupné znižovanie sumy záväzkov po lehote splatnosti a úhrada len tých najnevyhnutnejších činností obce (teda de facto žiaden rozvoj). Nútenú správu však nemožno považovať za určitý druh oddlženia alebo bankrotu, pretože záväzky obce nezanikajú ani ich na seba nepreberá štát. ...