Úvod

Problém spojený s túlavými zvieratami nepochybne trápi všetky obce na území Slovenskej republiky. Niektoré obce však tento problém ignorujú a pri odchyte túlavého zvieraťa a jeho následného umiestnenia nepostupujú v súlade so zákonom č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v z. n. p (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“). Nie je výnimkou, že obce si túlavé zvieratá medzi sebou doslova prehadzujú, keďže starostlivosť o ne je pre nich finančným bremenom. Nedodržanie postupov a porušovanie povinností obcí na úseku starostlivosti o túlavé zvieratá, ktoré im ukladá zákon, možno už v súčasnej dobe považovať za celospoločenský problém. Je nevyhnutné dbať na dodržiavanie zákona zo strany obcí, pretože zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie.

Cieľom príspevku je poukázať na základné povinnosti spojené so starostlivosťou o túlavé zvieratá, ktoré obciam ukladá zákon o veterinárnej starostlivosti a vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 283/2020 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat, požiadavkách na odchyt túlavých zvierat a požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá (ďalej len „vyhláška o ochrane spoločenských zvierat“), a ponúknuť možné riešenia v súvislosti s minimalizovaním počtu túlavých zvierat.

1. Zviera ako objekt právnych vzťahov

Nadobudnutím účinnosti zákona č. 184/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj ako „zákon č. 184/2018 Z. z.“ alebo „novela“), sa dňa 1.9.2018 výrazným spôsobom zmenilo postavenie zvieraťa v právnych vzťahoch a v spoločnosti. Slovensko sa tak zaradilo medzi kultúrne krajiny, ktoré nepovažujú zviera z právneho hľadiska za vec, ale za živú cítiacu bytosť. Zviera sa stalo samostatným objektom právnych vzťahov, ktoré je schopné vnímať vlastnými ...