Čo je civilná ochrana?

Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.

Čo požaduje zákon o civilnej ochrane od právnických a fyzických osôb?

• Okamžite oznámiť mimoriadnu udalosť a navrhnúť opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku okresného úradu a obci, kde pôsobia.
• Vypracovať plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti, zabezpečiť jeho aktualizáciu v rozsahu určenom okresným úradom.
• Zriaďovať jednotky a zariadenia civilnej ochrany podľa vlastného rozhodnutia alebo rozhodnutia okresného úradu.
• V súlade s legislatívou zabezpečiť vypracovanie a aktualizáciu plánu ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti a spôsobilou osobou vykonávať vzdelávaciu činnosť na úseku civilnej ochrany.

Kto ustanovuje odbornú spôsobilosť na úseku civilnej ochrany obyvateľstva?

Odbornú spôsobilosť na úseku civilnej ochrany obyvateľstva ustanovuje § 18a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, podrobnosti vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 7/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany obyvateľstva.

Ako sa vykonáva odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti?

Odborná príprava pre získanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva podľa § 18a zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhlášky MV SR č. 7/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany obyvateľstva.

Odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických zručností, ktoré sú potrebné na:

• vypracovanie a aktualizáciu plánu ochrany obyvateľstva,
• vypracovanie a aktualizáciu plánu ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti,
• vzdelávaciu činnosť na úseku civilnej ochrany.

Cieľová skupina sú zamestnanci štátnej správy, samosprávy (samosprávnych krajov, zriaďovatelia a zamestnanci ich zariadení), právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, inštitúcie, organizácie a zložky záchranného systému, zamestnanci škôl vykonávajúci činnosť v systéme civilnej ochrany, kultúrnych zariadení, (galérie, múzeá), zamestnanci zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnej starostlivosti vyššieho územného celku, živnostníci a zamestnanci súkromných organizácií a vzdelávacích inštitúcií.

Organizátorom je sekcia krízového riadenia MV SR. Kvalifikačný štandard je dodržaný v zmysle legislatívy a zamestnanec po úspešnom absolvovaní skúšky získa osvedčenie pre kvalifikáciu
„Odborný pracovník civilnej ochrany a krízového riadenia“.

Členenie povinností právnických a fyzických osôb z hľadiska civilnej ochrany podľa zákona č. 42/1994 Z. z.

Povinnosti právnických a fyzických osôb z hľadiska civilnej ochrany sú určené zákonom č. 42/1994 Z. z. v § 16:

• Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia (ohrozovateľ), ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok, sú povinní:
  • pripravovať a zabezpečovať ochranu svojich zamestnancov, osôb prevzatých do starostlivosti a osôb, ktoré môžu ohroziť,
  • poskytovať okresným úradom a obciam, na ktorých území pôsobia, informácie o možnom nebezpečenstve, jeho rozsahu, spôsobe ochrany a likvidácii následkov a tieto pravidelne aktualizovať,
  • spolupracovať s okresnými úradmi a obcami pri riešení ochrany obyvateľstva,
  • oznámiť bezodkladne vznik mimoriadnej udalosti (živelnej pohromy, havárie, katastrofy, ohrozenie zdravia II. stupňa alebo teroristického útoku) a navrhnúť opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku okresnému úradu a obci, na ktorej území pôsobia (opatrenia sú stanovené na činnosť ohrozovateľa, nie na vznik mimoriadnej udalosti z iného zdroja, ktoré ako zamestnávateľ nemohol predvídať),
  • zabezpečiť vypracovanie plánu ochrany svojich zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti a jeho aktualizáciu v rozsahu určenom okresným úradom, ak nevypracúvajú havarijné plány (obsahuje opatrenia na zmiernenie následkov závažnej priemyselnej havárie v podniku), precvičiť tento plán aspoň raz za tri roky,
  • zriaďovať jednotky civilnej ochrany a zariadenia civilnej ochrany podľa vlastného rozhodnutia alebo podľa rozhodnutia okresného úradu, ako aj zabezpečovať akcieschopnosť jednotiek civilnej ochrany a prevádzkyschopnosť zariadení civilnej ochrany,
  • vykonávať hlásnu službu pre svojich zamestnancov, osoby prevzaté do starostlivosti, iné osoby a obce, ktoré bezprostredne ohrozujú (autonómny systém varovania a vyrozumenia osôb),
  • zriaďovať a udržiavať ochranné stavby pre svojich zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti a prostriedky varovania (chápu sa pod tým objekty, ktoré v čase vzniku mimoriadnej udalosti budú k dispozícii zamestnancom a plnia funkciu ochrany – odolné a plynotesné úkryty, jednoduché úkryty budované svojpomocne a chránené pracoviská),
  • plánovať a pri mimoriadnej udalosti vyhlásiť a uskutočniť evakuáciu svojich zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti a neodkladne o tom informovať obec, na ktorej území pôsobia [vyhlásenie mimoriadnej udalosti musí byť bezprostredne po jej vzniku, zamestnávateľ spracúva požiarno-evakuačný plán, ide o objektovú evakuáciu, kedy zamestnanci opúšťajú budovu na voľné priestranstvo – evakuačné zhromaždovacie miesto (označené zelenou značkou s piktogramom), v prípade, že je nutné premiestniť zamestnancov do bezpečného priestoru, ...