Obsah:
Pojem vedúci zamestnanec, práva a povinnosti vedúceho zamestnanca
Voľba a vymenovanie ako predpoklad výkonu funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu
Skončenie pracovného pomeru s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu
Zákaz konkurencie
Skúšobná doba
Skončenie pracovného pomeru s vedúcim zamestnancom v skúšobnej dobe
Pracovné zmluvy vedúcich zamestnancov (ďalej tiež „manažérske pracovné zmluvy“) sú v praxi často diskutovanou právnou témou. Ako uvedieme nižšie, manažérske pracovné zmluvy budia zvýšenú pozornosť hneď z niekoľkých dôvodov. Vedúci zamestnanci sú z mnohých ohľadov, najmä z pohľadu ich kompetencií, pridelených pracovných úloh, ale tiež z hľadiska odmeňovania či úpravy pracovného času, špecifickou skupinou zamestnancov. Manažérske pracovné zmluvy preto predstavujú pomerne komplikovanú a relatívne ucelenú problematiku, ktorá si zasluhuje zvýšenú pozornosť.
Manažérske pracovné zmluvy idú neraz na hranicu právne dovoleného, keďže často reflektujú zvýšenú potrebu flexibility pracovného pomeru s vedúcimi zamestnancami, čo však neraz naráža na zákonné limity v súčasnosti už čiastočne prekonanej a rigidnej úpravy pracovného pomeru podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonník práce“). Obzvlášť prípravu manažérskych pracovných zmlúv preto zamestnávatelia, či neraz aj samotní uchádzači o pracovnú pozíciu vedúceho zamestnanca, zverujú právnym expertom, keďže príprava týchto zmlúv vyžaduje detailnú znalosť pracovnoprávnych predpisov. Špecifiká pracovného pomeru s vedúcim zamestnancom je pritom potrebné zohľadniť už vo fáze prípravy manažérskej pracovnej zmluvy. Keďže vedúci zamestnanci zohrávajú v organizácii zamestnávateľa nenahraditeľnú rolu,Povaha a význam právneho postavenia vedúcich zamestnancov v organizácii zamestnávateľa sa prejavuje hneď z niekoľkých ohľadov, napr. títo zamestnanci často plnia pracovné úlohy spojené s rozhodovacou činnosťou v zásadných oblastiach fungovania podniku zamestnávateľa. Neraz vedúci zamestnanci so sebou prinášajú do oblasti pôsobenia zamestnávateľa know-how či pracovné skúsenosti, ktoré majú pre zamestnávateľa veľkú pridanú hodnotu. V neposlednom rade sú vedúci zamestnanci spravidla motivujúco finančne ohodnotení, a tak sa do popredia často dostáva aj „nákladový aspekt“, resp. finančné vyjadrenie hodnoty pracovnej zmluvy. Uvedené výrazne determinuje uplatňovanie práv zmluvnými stranami, a to tak počas trvania pracovného pomeru, ako aj pri jeho skončení. Z týchto, ako aj z viacerých ďalších ohľadov je preto nevyhnutné upraviť obsah práv a povinností zmluvných strán v pracovnej zmluve tak, aby pracovný pomer s vedúcim zamestnancom vykazoval z dlhodobého hľadiska potrebnú stabilitu, a to s jasným vymedzením práv a povinností zmluvných strán. je nevyhnutné správne nastaviť práva a povinnosti zmluvných strán už pri podpise pracovnej zmluvy, čím možno do budúcna predísť zbytočným pracovnoprávnym sporom.
Pojem vedúci zamestnanec, práva a povinnosti vedúceho zamestnanca
Z právno-teoretického hľadiska manažérske pracovné zmluvy nepredstavujú samostatný zmluvný typ a pri ich príprave je preto potrebné vychádzať jednak zo všeobecnej právnej úpravy pracovnej zmluvy obsiahnutej v Zákonníku práce, ako aj z ďalších súvisiacich právnych predpisov.
V prvom rade je pri zadefinovaní manažérskej pracovnej zmluvy potrebné ozrejmiť pojem „vedúci zamestnanec“, ktorý Zákonník práce používa pre označenie zamestnancov pracujúcich na vedúcich (manažérskych) pracovných pozíciách. Podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce sú vedúci zamestnanci zamestnávateľa zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na tento účel záväzné pokyny. Zákonník práce výslovne nepredpisuje, koľkých zamestnancov musí vedúci zamestnanec organizovať a riadiť. Uvedené ustanovenie je preto potrebné vykladať tak, že aj zamestnanca, ktorý má čo i len jedného podriadeného zamestnanca, ktorému ukladá pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel záväzné pokyny, možno považovať za vedúceho zamestnanca v zmysle vyššie uvedenej definície.
Pri kvalifikácii, či je určitý zamestnanec funkčne podriadený inému (vedúcemu) zamestnancovi, treba v prvom rade vychádzať z faktického vzťahu týchto zamestnancov, nie je teda dostačujúce túto právnu kvalifikáciu vykonať iba čisto z formálneho hľadiska, napr. určiť túto skutočnosť z interných predpisov zamestnávateľa, akými sú napr. pracovný poriadok zamestnávateľa, organizačná štruktúra zamestnávateľa, popis pracovných pozícií a pod. Tieto vnútorné predpisy sú však v praxi často veľmi nápomocné a neraz východiskové pri právnej kvalifikácii určitého zamestnanca ako vedúceho zamestnanca podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Upozornenie!
Je dôležité v tejto súvislosti upozorniť, že na posúdenie, či je zamestnanec vedúcim zamestnancom alebo nie, nemá vplyv skutočnosť, že pracovná pozícia (alebo aj viaceré pracovné pozície) jemu podriadeného zamestnanca je krátkodobo, prípadne dočasne neobsadená.
Z hľadiska systematiky Zákonník práce definuje vedúceho zamestnanca v § 9, ktorý upravuje konanie zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch.
Pokiaľ ide o legálnu definíciu vedúceho zamestnanca v § 9 ods. 3 Zákonníka práce, Zákonník práce nevymedzuje právne postavenie vedúceho zamestnanca z hľadiska jeho oprávnenia robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v mene zamestnávateľa.
Uvedené nie je definičným kritériom vedúceho zamestnanca, a tak za vedúceho zamestnanca v zmysle definície § 9 ods. 3 Zákonníka práce možno považovať aj takého vedúceho zamestnanca, ktorý nie je oprávnený konať v mene zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch. Zároveň platí, že ak má mať vedúci zamestnanec oprávnenie konať v mene zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch, takéto oprávnenie mu neprináleží z jeho právneho statusu vedúceho zamestnanca, ale toto oprávnenie mu musí vyplývať z vnútorných (organizačných) predpisov zamestnávateľa či z jeho osobitného poverenia.
Právna kvalifikácia zamestnanca ako vedúceho zamestnanca má následne zásadný význam z hľadiska určenia práv a povinností vedúceho zamestnanca a zamestnávateľa v pracovnom pomere, t. j. táto skutočnosť do značnej miery následne determinuje obsah pracovného pomeru.
Zákonník práce obsahuje viacero osobitných ustanovení, ktorými práva a povinnosti vedúceho zamestnanca v ...