Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, čo ustanovuje § 46 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Zamestnávateľ a zamestnanec si môžu dohodnúť pracovný pomer buď na neurčitý čas, alebo na určitú dobu.

Jednou z najrozšírenejších flexibilných foriem zamestnávania využívaných nielen na území Slovenskej republiky, ale aj členských štátov Európskej únie je práve pracovný pomer uzavretý na dobu určitú. Pracovný pomer na dobu určitú je považovaný za atypickú formu zamestnania, predstavuje pružnú formu organizácie práce. Pracovný pomer na dobu určitú umožňuje zamestnávateľom pružne reagovať na zmeny na trhu práce prispôsobením počtu svojich zamestnancov.

Zákonník práce však neumožňuje využí­vať túto formu zamestnávania donekonečna. Pra­covným pomerom na určitú dobu možno rozumieť pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou, v ktorej si zmluvné strany, teda zamestnanec a zamestnávateľ, vopred dohodli čas trvania tohto vzťahu.

Tento článok rozoberá legislatívnu úpravu pracovného pomeru na dobu určitú, ale aj jednotlivé prípady, kedy dochádza k jeho prekvalifikovaniu na dobu neurčitú.

Pracovný pomer na dobu určitú

Pracovný pomer je uzavretý na určitú dobu v prípade, ak je to v pracovnej zmluve výslovne určené. Pracovný pomer na dobu určitú možno pritom v pracovnej zmluve ...