V. Práva a právomoci odborových organizácií

Právo na informácie

Právo na informácie vo všeobecnosti upravuje § 238 ZP. Informovanie je poskytnutie údajov zamestnávateľom zástupcom zamestnancov s cieľom oboznámenia sa s obsahom informácie. Pokiaľ ide o všeobecný rozsah a spôsob informovania, zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase zástupcov zamestnancov:

• o svojej hospodárskej a finančnej situácii a
• o predpokladanom vývoji jeho činnosti.

Informovanie sa má diať „zrozumiteľným spôsobom“, t. j. aby napr. poskytované informácie dávali zmysel a boli použiteľné pre zástupcov zamestnancov. Informácie majú byť pravdivé. Poskytnutie nepravdivých informácií je vlastne neposkytnutím informácií. Zároveň informácie sa majú poskytovať „vo vhodnom čase“, t. j. keď sú potrebné napr. pre rozhodovanie zástupcov zamestnancov.

Zamestnávateľ môže odmietnuť poskytnúť informácie, ktoré by mohli poškodiť zamestnávateľa, alebo môže vyžadovať, aby sa tieto informácie považovali za dôverné. (V nadväznosti na to sa odborová organizácia môže súdnou cestou domáhať, aby informácia bola poskytnutá alebo nebola považovaná za dôvernú a zamestnávateľ sa môže domáhať ochrany pred porušením povinnosti zachovať dôvernosť informácie.)

Otázku dôvernosti upravuje aj § 240 ods. 6 ZP, podľa ktorého zástupcovia zamestnancov, odborníci plniaci úlohy pre zástupcov zamestnancov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie a ktoré boli zamestnávateľom označené ako dôverné.

Táto povinnosť trvá aj počas jedného roka po skončení výkonu funkcie, ak osobitný predpis neustanoví inak. (V tejto súvislosti možno poznamenať, že dôvernosť zachovania niektorých informácií je potrebné zachovávať natrvalo, napr. informácia o mzdách konkrétnych zamestnancov.)

Pokiaľ ide o právo na informácie, v osobitných prípadoch toto upravuje Zákonník práce v nasledovných ustanoveniach:

• § 22 ods. 1 – informovanie o platobnej neschopnosti,
• § 29 ods. 1 a 3 – informovanie pri prevode podniku,
• § 47 ods. 4 – povinný predkladať zástupcom zamestnancov správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s nimi dohodol,
• § 48 ods. 8 – informovanie o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u zamestnávateľa uvoľnili,
• § 49 ods. 6 – informovanie o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas,
• § 58 ods. 10 písm. d) – (užívateľský zamestnávateľ) poskytnutie informácie o využívaní dočasných zamestnancov v rámci informácií o svojej situácii v zamestnanosti,
• § 73 ods. 2 – informovanie pri plánovanom hromadnom prepúšťaní a § 73 ods. 4 – doručenie písomnej informácie o výsledku prerokovania,
• § 237 ods. 2 a 4 – informácie na účely (všeobecnej povinnosti) prerokovania,
• § 239 písm. f) – poskytnutie informácií, ktoré si vyžiadali zástupcovia zamestnancov v rámci kontrolnej činnosti – informácie o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly.

Právo na prerokovanie

Právo na informácie vo všeobecnosti upravuje § 237 ZP. Prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom.

Pokiaľ ide o všeobecný rozsah prerokovania (§ 237 ods. 2 ZP), zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä:

a) stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť,

b) zásadné otázky sociálnej politiky zamestnávateľa, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia,

c) rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných podmienkach,

d) organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa,

e) opatrenia na ...