EÚ bola totiž názoru, že v súčasnej ekonomickej kríze môže ekonomike prospieť, ak sa právnymi normami určí napr. maximálna doba splatnosti faktúr, pričom prísnejšie podmienky majú platiť pre verejné inštitúcie. Tie totiž disponujú značnou ekonomickou silou (de facto objednávaním tovarov a služieb cez verejné obstarávanie rozdeľujú značný balík verejných financií), čo by mohlo viesť aj k zneužívaniu tohto postavenia.

 S určitým časovým odstupom si preto predstavíme tie zmeny, ktoré uvedená novela prináša jednak pre všetky subjekty (napr. podnikateľov), ktoré uzatvárajú zmluvy podľa Obchodného zákonníka, a následne odchylné ustanovenia pre sféru verejnej správy, ktorej subjekty taktiež v zákonom určených prípadoch uzatvárajú zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Zmeny prinášajú nové povinnosti tak veriteľom (napr. dodávateľom, zhotoviteľom), ale aj dlžníkom (napr. objednávateľom). 

Nižšie uvedené zmeny sa týkajú zmlúv uzavretých po 1. 2. 2013.

1 Základné pojmy

Na začiatku je nevyhnutné uvedomiť si, kto a kedy postupuje podľa Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObchZ“). Hoci sa to na prvý pohľad z názvu nemusí zdať, podľa ustanovení Obchodného zákonníka neuzatvárajú zmluvné vzťahy len podnikatelia, ale aj tzv. subjekty verejného práva, a to vtedy, ak sa týkajú:

1. zabezpečovania verejných potrieb (napr. kosenie zelene, vývoz komunálneho odpadu) alebo
2. vlastnej prevádzky (napr. obstaranie energií, nákup kancelárskeho vybavenia pre subjekt verejného práva) 

a sú uzatvárané s podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 2 ObchZ). Od tohto ustanovenia sa nemožno zmluvne odchýliť.

Subjektom verejného práva pre účely Obchodného zákonníka sú (§ 261 ods. 3 až 5 ObchZ):

1. štátny orgán,
2. obec,
3. vyšší územný ...