1. Úvod

Obec je podľa článku 64 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb.) základom územnej samosprávy. Je tak vyjadrením ústavne garantovaného práva spravovať si svoje vlastné veci na územnom princípe a za podmienok daných zákonom. To ďalej rozvíja ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej aj len ako „zákon o obecnom zriadení“), podľa ktorého obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Takýmto priznaním a rešpektovaním práva na samosprávu ale obec nefunguje v právnom vákuu; naopak, stále existuje v rámci určitých vzťahov so štátom. Tie sa rozlišujú podľa toho, či obec vykonáva samosprávnu pôsobnosť (čo je podstata fungovania obce), alebo vykonáva činnosť, ktorú na ňu preniesol štát (prenesený výkon štátnej správy).

2. Postavenie obce vo vzťahu k štátu

Štát musí rešpektovať územnú samosprávu a zasahovať do nej môže len spôsobom ustanoveným zákonom (článok 67 ods. 3 Ústavy SR) a pri výkone samosprávy možno obci ukladať ...