Potreba prijatia zákona číslo 373/2010 Z. z. vyplynula zo situácie, v akej sa politika trhu práce, a najmä politika zamestnanosti SR v dôsledku prejavov svetovej ekonomickej krízy v období posledných rokov nachádza. Novela je preto výrazom snahy zákonodarcu o vnesenie viacerých reformných krokov do sústavy aktívnych opatrení na trhu práce, s cieľom dosiahnutia ich väčšej efektivity a adresnosti. Jej ambíciou je reflektovať viaceré spoločensko-ekonomické faktory, ktoré determinujú stabilitu trhu práce, ako aj jeho dynamizmus a transformačné procesy vo sfére služieb zamestnanosti, tak, aby sa negatívne prejavy, zaťažujúce prostredie právnych vzťahov zamestnanosti eliminovali, alebo odstránili.

Schválenú verziu textového znenia zákona je pritom nutné posudzovať aj cez optiku výrazných aktuálnych problémov aplikačnej praxe (napr. v podobe neefektívneho vyplácania nadbytočného počtu peňažných príspevkov zo sústavy AOTP), na ktoré bolo nevyhnutné zo strany zákonodarcu promptne reagovať. Stimulom k takému konaniu bola snaha o dosiahnutie vyššej miery efektívnosti procesov v oblasti financovania aktívnych opatrení na trhu práce, a nemenej významnou pohnútkou bola aj snaha preventívne predchádzať špekuláciám a zneužívaniu finančných prostriedkov verejnej správy, ktoré boli vyčlenené na uskutočňovanie niektorého opatrenia zo sústavy aktívnej politiky trhu práce.

Proces schvaľovania novely ZoSZ č. 96/2013 Z. z. na pôde NR SR bol spojený s anticipáciou naplnenia viacerých cieľov, spomedzi ktorých možno uviesť najmä tieto zámery zákonodarcu:

a)      spresniť pojmové vymedzenie vybraných kategórií účastníkov právnych vzťahov zamestnanosti, za účelom jednoznačnejšej determinácie ich právneho statusu v prostredí tzv. otvoreného trhu práce;

b)      skvalitniť a detailnejšie určiť systémové hmotnoprávne otázky, ako aj procesy poskytovania a využívania služieb zamestnanosti, a z nich vyplývajúce, ako aj na ne nadväzujúce práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov zamestnanosti,

c)      precizovať právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

d)     vo forme reformných legislatívnych úprav, ktoré determinujú podmienky rastu zamestnávania, zabezpečiť priaznivý dopad na existujúcu mieru zamestnanosti a v nadväznosti na uvedené skutočnosti garantovať aj jej udržateľnosť v praxi.

e)      dosiahnuť vyššiu mieru efektivity mechanizmov (administratívno-právnych, procesných a rozhodovacích), spadajúcich do vecnej kompetencie orgánov štátnej správy so špecializovanou kompetenciou na úseku práce, sociálnych vecí a rodiny, s osobitným zreteľom na spružnenie regulácie služieb zamestnanosti.

Zákonodarca sa prostredníctvom novelizácie ZoSZ zákonom č. 96/2013 Z. z. pokúsil najmä o dosiahnutie nasledovných požiadaviek:

• zjednodušiť a sprehľadniť systém služieb zamestnanosti tak, aby tento dokázal efektívnejšie reagovať na požiadavky aplikačnej praxe – potreby trhu práce,
• sformovať vhodné legislatívne prostredie, ako adekvátnu rámcovú normatívnu úpravu nových nástrojov a inštitútov vo sfére služieb zamestnanosti, ktorá dokáže reflektovať dynamizmus spoločensko-ekonomických podmienok života spoločnosti,
• revidovať systém aktívnej politiky trhu práce ( ďalej v texte aj „APTP“), zabezpečovanej štátom (verejným sektorom) v smere k podpore reálneho využívania jednotlivých nástrojov APTP a k ich skutočnej efektivite,
• položiť väčší dôraz na riešenie pracovnoprávneho statusu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ako skupiny účastníkov trhu práce sui generis (svojho druhu), ktorá je veľmi výrazne ohrozená pracovnou a sociálnou exklúziou,
• stimulovať systém služieb zamestnanosti k jeho väčšej efektivite prostredníctvom jeho zjednodušenia, predovšetkým vo forme obmedzenia počtu nástrojov zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce, ako aj znížením administratívnej náročnosti pri implementácii APTP,
• prehodnotiť obligatórnosť peňažných príspevkov tak, aby nedochádzalo k ich nadmernému poskytovaniu a zneužívaniu (za účelom odstránenia vysokej nákladovosti systému, odôvodňujúcej možné dosiahnutie ekonomickej udržateľnosti systému).

Na základe uvedených východísk možno rezultovať, že nosnými zámermi predkladateľa novelizačnej zmeny v podobe zákona č. 96/2013 Z. z. je najmä.

• sformovať základný právny rámec, vhodný na dosiahnutie vyššej miery pracovnej uplatniteľnosti znevýhodnených účastníkov na trhu práce,
• dosiahnuť vyšší stupeň efektivity a adresnosti (síce zníženého počtu – pozn.) opatrení aktívnej politiky trhu práce, v ich zameraní na uchádzačov o zamestnanie,
• kreovať stabilný právny rámec, umožňujúci pozitívne pôsobenie zákona (najmä prostredníctvom legislatívnych úprav v článku I) na celoštátnu, ako aj regionálnu zamestnanosť, a to obmedzením počtu nástrojov a znížením administratívnej náročnosti pri implementácii APTP,
• revidovať systém AOTP ako celok, aj jeho jednotlivé komponenty – peňažné príspevky, a to buď ich úplným vypustením zo ZoSZ, alebo modifikovaním ich nárokovateľnosti,
• na platforme legislatívno-technických zmien zmierniť dopady globálnej ekonomickej krízy na zamestnanosť, s progresívnym účinkami pro futuro,
• precizovať status tých skupín účastníkov trhu práce (podľa § 2 ZoSZ), ktorí patria medzi subjekty s najväčšou mieru ich pracovno-právnej exklúzie,
• eliminovať zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce neefektívne nástroje, najmä niektoré druhy peňažných príspevkov (viď nasledujúca tabuľka);
• inkorporovať do systému služieb zamestnanosti, a následne prakticky uplatniť nové aktívne opatrenia na trhu práce (napr. príspevok na podporu udržania pracovných miest podľa §50k),
• nastaviť mechanizmus uplatňovania služieb zamestnanosti, osobitne procesy financovania aktívnych opatrení na trhu práce tak, aby, sa predišlo špekuláciám a nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu, resp. Európskej únie, principiálne určených na aktívnu politiku trhu práce.

1.      Dôsledky schválenia zákona č. 96/2013 Z. z. s osobitným zreteľom na sféru zamestnanosti v podmienkach trhu práce SR

S účinnosťou od 1. 5. 2013 sa hmotnoprávnej regulácie podmienok trhu práce SR na platforme zákona č. 96/2013 Z. z. dotkli viaceré legislatívno-technické úpravy.

Zmeny, zavádzané novelou č. 96/2013 Z. z., znamenali konkretizáciu osobného rozsahu tohto zákona vo viacerých dotknutých ustanoveniach (§ 2 až § 3, § 5 až § 8, § 10). Predmetná zmena § 2 ods. 1 písm. m) spočívala v tom, že s účinnosťou od 1. 5. 2013 sa znenie s tohto ustanovenia presnilo tak, že za slovo „vykonáva“ boli doplnené slová „alebo zabezpečuje“ a súčasne boli zo záveru tohto normatívneho ustanovenia (ods. 1 písm. m) vypustené slová „a pri začleňovaní znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce“. Uvedené legislatívne úpravy je potrebné vnímať ako reakciu zákonodarcu na sprievodné úpravy ďalších pracovnoprávnych inštitútov, ktoré ZoSZ reguluje. Znamená to, že úprava formulácie § 2 ods. 1 písm. m zákona vyplynula z týchto ďalších zmien:

• zavedenie úplne novej legislatívnej konštrukcie opatrenia „Vzdelávania a príprava pre trh práce uchádzača o zamestnanie“, ako nástroja sui generis (svojho druhu) v rámci sústavy AOTP (§ 46),
• vypustenie nástroja „Podpora začleňovania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce“, ako jedného z prostriedkov podpory a stimulácie označenej kategórie znevýhodnených účastníkov trhu práce (§ 53c).

Aplikačná prax a z nej vyplývajúce závery poukazovali na časté zneužívanie, pri ktorom FO alebo PO (ako potenciálny zamestnávateľ) vytváral v rámci absolventskej praxe pracovné miesto pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je absolventom školy, len na účely vzniku oprávnenia poberať vybrané druhy príspevkov na podporu zamestnávania znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie podľa zákona. S cieľom predísť a zamedziť takémuto obchádzaniu zákona, bola dikcia § 3 ods. 2 písm. c) s účinnosťou od 1. 5. 2013 upravená tak, že z normatívneho textu zákona sa vypustil dôvetok: „alebo ktorá chce prijať uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe podľa § 51“. Na uvedenom právnom základe tak z obsahu ZoSZ „vypadla“ možnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nie je zamestnávateľom. prijať uchádzača o zamestnanie (UoZ) na vykonávanie absolventskej praxe.

Príklad:

Pán Milan F., živnostník prevádzkujúci súkromný autoservis, v ktorom pracuje sám, t. j. subjekt nenapĺňajúci atribúty zamestnávateľa podľa § 3 ZoSZ, mohol ešte do 30. 4. 2013 na základe dohody s ÚrPSVaR prijať na výkon absolventskej praxe podľa § 51 zákona prípadných záujemcov  – UoZ napĺňajúcich status absolventa školy podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona. S účinnosťou od 1. 5. 2013 je už takýto postup ex lege [v dôsledku úpravy znenia § 3 ods. 2 písm. c) zakázaný].

Aj napriek ponechaniu nadpisu v ustanovení § 5 ZoSZ v tvare „Samostatne zárobkovo činná osoba“, ktorý vyjadruje len osobný rozmer, viažuci sa na subjekt, vystupujúci z hľadiska a na účely právnych vzťahov zamestnanosti ako realizátor samostatnej zárobkovej činnosti, je vecný záber tohto ustanovenia, rozšírený novelou č. 96/2013 Z. z., významovo širší. V ods. 1 tohto ustanovenia sú po novom definované jednotlivé skupiny samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Zo skupiny SZČO (na účely tohto zákona – pozn.) vypadli fyzické osoby, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa § 25 ZoSZ. Udialo sa tak na základe vypustenia pôvodného znenia písmena e) z obsahu ods. 1, nakoľko sprostredkovanie zamestnania za úhradu už podľa stavu de lege lata (platného právneho stavu) je považované za prevádzkovanie činnosti podľa živnostenského zákona. Osobný a vecný rozsah tohto ustanovenia reštriktívne zužuje definovanie subjektov, ktoré sú na účely ZoSZ považované za osoby samostatne zárobkovo činné, len na fyzické osoby. Do skupiny SZČO na účely ZoSZ patria jednotlivé kategórie subjektov, ktoré sú uvedené v tabuľke.

S účinnosťou od 1. 5. 2013 je zároveň v novozavedenom odseku 2 tohto ustanovenia (§ 5) zahrnutá aj legálna definícia pojmu samostatná zárobková činnosť (na účely ZoSZ). Podstatou ods. 2 je pritom len rámcová charakteristika pojmu samostatnej zárobkovej činnosti. Ide o normatívne ukotvenie tohto pojmu na účely ZoSZ (vecný rozmer).

Príklad:

Pani Milena C., prevádzkujúca kozmetický salón, ktorá vykonáva túto činnosť v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, napĺňa atribúty podľa precizovaného znenia § 5 ods. 1 písm. b), t. j. je na účely ZoSZ subjektom so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby.

Úplné nová podoba ustanovenia § 6, a to tak z formálnej, ako aj z obsahovej stránky, znamenala, že s účinnosťou od 1. 5. 2013 je v novom znení § 6 ods. 1 obsiahnutá novo koncipovaná legálna definícia jedného z kľúčových pojmov tohto zákona – uchádzač o zamestnanie (UoZ). Pôvodná definícia UoZ bola presunutá z ods. 2 do ods. 1 tohto ustanovenia, a zároveň došlo aj k spresneniu jej obsahu a významu. Hmotnoprávne limity, uvedené v ods. 2 písm. a), znamenajú ponechanie možnosti pre UoZ vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu, ak výška mzdy alebo odmeny za vykonávanie týchto ...