Pravidlá transferového oceňovania sú založené na uplatňovaní princípu nezávislého vzťahu v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o dvoch základných povinnostiach, ktoré pre daňové subjekty vyplývajú z pravidiel transferového oceňovania, a to 1. povinnosť viesť dokumentáciu o transferovom oceňovaní a 2. povinnosť vyčísliť základ dane v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
POZNÁMKA
V praxi sa môžeme stretnúť s prístupom, v ktorom je kladený dôraz výlučne na vypracovanie dokumentácie o transferovom oceňovaní, avšak bez zohľadňovania väzby dokumentácie, resp. údajov v nej obsiahnutých na vyčíslenie základu dane závislej osoby.
Je potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedené dve základné povinnosti predstavujú na sebe relatívne nezávislé právne povinnosti daňových subjektov, pričom splnenie jednej z nich automaticky neznamená splnenie druhej povinnosti. Platí totiž, že spracovanie dokumentácie o transferovom oceňovaní ešte samo osebe nemusí neznamenať aj správnosť vyčíslenia základu dane.
Spracovanie dokumentácie preto daňovému subjektu môže pomôcť vyhnúť sa sankcii za nevedenie dokumentácie, avšak nemusí zabrániť prípadnému dorubeniu dane z dôvodu transferového oceňovania. Vylúčený nie je ani opačný prípad, pri ktorom nevedenie dokumentácie o transferovom oceňovaní ešte a priori nemusí znamenať aj porušenie princípu nezávislého vzťahu, aj keď takéto prípady je možné očakávať skôr len výnimočne.
Je možné zhrnúť, že dôkladné a včasné vedenie dokumentácie predstavuje rozhodujúci nástroj daňových subjektov, prostredníctvom ktorého môžu preukázať splnenie povinností vyplývajúcich z uplatňovania princípu nezávislého vzťahu. Správne vedenie dokumentácie preto stojí na začiatku riešenia problematiky transferového oceňovania v každej obchodnej spoločnosti. V tomto príspevku sa bližšie venujeme základným pravidlám pre vedenie dokumentácie o transferovom oceňovaní, ktoré ilustrujeme na praktických príkladoch.
1. Povaha a účel dokumentácie
Z usmernenia Ministerstva financií SR o ručení obsahu dokumentácie (č. MF/014283/2016-724, ďalej ako „usmernenie MF SR“) vyplýva, že dokumentácia o transferovom oceňovaní predstavuje súbor informácií, údajov a skutočností, ktoré preukazujú a vysvetľujú spôsob tvorby cien daňovníka v kontrolovaných transakciách. Pravidlá určenia rozsahu dokumentácie sa pritom uplatnia vždy na konkrétne zdaňovacie obdobie, v ktorom sú podmienky pre jednotlivé typy dokumentácie riadne splnené. Účel dokumentácie je v usmernení vymedzený ako zdokumentovanie procesu ocenenia vzájomných obchodných vzťahov daňovníka vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery („kontrolované transakcie“) a iné skutočnosti, ktoré majú na oceňovanie týchto transakcií vplyv.
POZNÁMKA
Na základe vyššie uvedeného je možné dokumentáciu vnímať ako formalizovaný nástroj zabezpečenia súladu transferových cien s princípom nezávislého vzťahu. Takto vnímaná dokumentácia je vyjadrením základných východísk uskutočnenia analýzy porovnateľnosti a tiež výberu a uplatnenia metódy transferového oceňovania.
2. Režimy transferového oceňovania
Podľa usmernenia MF SR z roku 2016 môžeme rozlíšiť dva základné režimy transferového oceňovania, ktoré sa odlišujú nárokmi kladenými na prípravu dokumentácie o transferovom oceňovaní.
Zjednodušený režim transferového oceňovania sa uplatní na konsolidujúce a konsolidované účtovné jednotky podľa § 22a zákona o účtovníctve a tiež na vybrané subjekty v zriaďovacej pôsobnosti štátu, obcí, miest a VÚC. Tento zjednodušený režim sa prejavuje:
- v ...