Platenie daní nebolo nikdy obľúbené, avšak je nevyhnutné. Platí to tak na celoštátnej úrovni, ako aj na úrovni miest a obcí, ktoré taktiež môžu zavádzať a ukladať na svojom území zákonom určené dane a poplatky (§ 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, § 2 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj). Preto aj v prípade týchto povinných platieb existuje mechanizmus ich núteného výberu.

1 Základné pojmy

Každá obec môže (teda nemusí) na svojom území zaviesť a ukladať miestne dane, konkrétne:

1. daň z nehnuteľností,
2. daň za psa,
3. daň za užívanie verejného priestranstva,
4. daň za ubytovanie,
5. daň za predajné automaty,
6. daň za nevýherné hracie prístroje,
7. daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,
8. daň za jadrové zariadenie.

Zároveň každá obec musí ukladať miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Obec tiež môže ustanoviť na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území miestny poplatok za rozvoj.

Samotná správa daní je realizovaná prostredníctvom ustanovení procesného kódexu – zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Podľa ustanovenia § 102 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa na správu miestnych daní a miestneho poplatku vzťahujú práve ustanovenia daňového poriadku s niekoľkými tam uvedenými výnimkami. Rovnako tak tiež § 12 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) daňového poriadku sa za daň považuje aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné ...