Dane sú vnímané ako prostriedok, ktorým sa napĺňa Štátna pokladnica, z ktorej sú potom hradené tie statky, ktoré majú byť prospešné pre celú spoločnosť. Rovnosť je zásadou, ktorá sa uplatňuje aj vo výbere daní,  prípadne následnej daňovej exekúcii. Rovnosť spočíva nielen v tom, že má každý v rovnakom zákonom predpokladanom prípade rovnaké práva, ale i v tom, že má rovnaké povinnosti. Z tohto pohľadu je možné daňovú exekúciu vnímať  nielen ako pomocný nástroj či prostriedok, ale dokonca ako povinnosť štátu zabezpečiť rovnosť, rovný prístup k všetkým povinným subjektom. V duchu vyššie uvedeného je zrejmé, že daňová exekúcia nie je a v právnom štáte by ani nemala byť vnímaná ako cieľ či účel procesu platenia daní, pretože ani samotný výber daní nie je cieľom, ale len prostriedkom k spokojnosti občanov. Štát nemá záujem na čo najvyššom počte daňových exekúcií.

Podľa Kubátovej je daň povinná, zákonom stanovená platba do verejného rozpočtu, pričom je jeho najdôležitejším neúverovým príjmom. Malý slovník finančného práva (pre právnikov) pod slovom daň uvádza, že ide o povinné a nenávratné peňažné plnenie vyberané štátom (zastúpeným finančnými orgánmi) alebo obcami na základe zákona. Má charakter jednostrannej povinnosti ukladanej bez toho, aby povinná osoba mala nárok na priame a ekvivalentné plnenie v priamej súvislosti s uskutočnením peňažnej daňovej platby. Z ekonomického hľadiska ide o formu redistribúcie národného dôchodku. Daňová povinnosť vzniká zo zákona alebo na základe zákona rozhodnutím oprávneného subjektu. K základným charakteristickým rysom patrí vynútiteľnosť (opakovanosť nemusí byť vždy podmienkou).

Daňové exekučné konanie je ...