Anotácia:
S príchodom a využívaním stále nových moderných technológií prichádzajú aj výzvy v podobe úpravy právnych podmienok ich využívania. Tieto moderné technológie spravidla prinášajú do našich (nielen) pracovných životov množstvo výhod, ako je napr. vyššia efektivita práce, ale zároveň môžu predstavovať aj určité bezpečnostné riziko – napr. v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ochrany osobných údajov či iných dát v oblasti autorských práv a pod.
S príchodom novej právnej regulácie, ktorou je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024,ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii) (ďalej len „AI Act“), došlo k úprave podmienok využívania umelej inteligencie a jej systémov. Cieľom AI Actu je stanovenie jednotného právneho rámca, najmä pokiaľ ide o vývoj, uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky a používanie systémov umelej inteligencie.
Umelá inteligencia má široké pôsobenie, môže byť využívaná pri vývoji produktov a služieb, a to v rôznych odvetviach, ako je napr. strojárstvo, poľnohospodárstvo, bankový sektor, zdravotníctvo, ale aj advokácia a pod. Prínosy umelej inteligencie najčastejšie spočívajú vo zvýšenej efektivite, skrátení času stráveného pri rutinných úlohách, v znížení nákladov a efektívnejšom využívaní zdrojov a pod.
Umelá inteligencia sa pomaly stáva prospešným nástrojom na zjednodušenie a zrýchlenie práce ľudí. Má dosah aj na oblasť pracovného ...