1 Úvod

Súčasná situácia s masívnym útlmom života v našej spoločnosti kvôli ochoreniu COVID-19 stavia samosprávy pred viaceré praktické otázky.

Jednou z nich je aj to, či vôbec môže a má zasadať obecné zastupiteľstvo a či a kto môže rozhodnúť o tom, že obecné zastupiteľstvo zasadať nebude. Hoci môžu mať jeho aktéri strach z nákazy (prípadne sa pre nákazu nebudú môcť zúčastniť), život v obci sa nemôže zastaviť a vzhľadom na zásadné kompetencie obecného zastupiteľstva nemôže obec bez neho dlhodobo fungovať.

Ako prvé uvedieme nevyhnutný právny podklad a následne okomentujeme viaceré možné situácie.

2 V akom právnom režime sa aktuálne nachádzame

Podľa § 12 ods. 1 prvej vety zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len ako „zákon o obecnom zriadení“) obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Zákon o obecnom zriadení z toho nerobí žiadnu výnimku.

Zároveň vláda Slovenskej republiky uznesením č. 111/2020 zo dňa 11. 3. 2020 vyhlásila pre územie Slovenskej republiky mimoriadnu situáciu od 12. 3. 2020 od 6.00 hod.

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Tento zákon ale neupravuje možnosť obmedziť napríklad stretávanie sa viacerých osôb (skupín ľudí). Preto vyhlásenie mimoriadnej situácie samo osebe neznamená zásah do fungovania a zasadnutí obecných zastupiteľstiev.

Na druhej strane ale Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydal dňa 9. 3. 2020 rozhodnutie č. OLP/2405/84443 o nariadení opatrenia podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia – všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám zakazuje organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy. Čo to však je hromadné podujatie, samotné rozhodnutie bližšie neuvádza. Zverejnená informácia zo dňa 11. 3. 2020 k tomuto zákazu uvádza, že hromadnými podujatiami športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy sú napríklad divadelné, filmové a audiovizuálne predstavenia, výstavy, koncerty, diskotéky, športové podujatia, sväté omše, plesy, svadby a iné hromadné podujatia. Nie je možné, aby Úrad verejného zdravotníctva SR presne vymedzil názvy hromadných podujatí, keďže opomenutím niektorého typu hromadného podujatia by vytvoril mylnú predstavu, že sa uvedené opatrenie naň nevzťahuje. Rovnako ani počet osôb, na ktorý sa uvedené opatrenie zákazu hromadných podujatí vzťahuje, nie je možný z odborného hľadiska vymedziť presným číslom, pretože nie je možné všeobecne špecifikovať, aké osoby sa podujatia zúčastňujú (stav ich imunity, vek, rizikové faktory), aké sú priestorové a technické podmienky daných priestorov (typ vetrania, prístupové cesty), vzdialenosť osôb od seba, frekvencia a intenzita pohybu osôb v priestore, typy povrchov a ich dezinfikovateľnosť. Dôležitá je aj aktuálna epidemiologická situácia v konkrétnej lokalite a mnohé ďalšie faktory.

Podľa nášho názoru zasadnutie obecného zastupiteľstva nemožno považovať za hromadné podujatie (spoločenskej povahy). Ide o priamy výkon činnosti jedného z dvoch orgánov obce. Tento názor podporuje aj to, že dňa 20. 3. 2020 sa uskutočnila ustanovujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Tá sa musí konať na základe ústavou daných lehôt a postupov.

Iná situácia by bola v prípade vyhlásenia minimálne núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavuVláda Slovenskej republiky síce uzneseniami č. 45/2020 Z. z. a č. 49/2020 Z. z. vyhlásila núdzový stav, ale len v oblasti zdravotníctva a len na uloženie pracovnej povinnosti a zákaz vykonávania práva na štrajk.. Vtedy by bolo možné obmedziť niektoré základné práva a slobody a uložiť povinnosti, napríklad obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie [§ 5 ods. 3 písm. g)].

Zároveň treba tiež povedať, že plynutie lehôt (vrátane vyššie uvedenej na zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva) sa nezastavuje. K tomu by došlo až v prípade vyhlásenia minimálne výnimočného stavu.

Na tomto mieste teda zastávame názor, že súčasný stav (vyhlásená výnimočná situácia, zákaz hromadných spoločenských podujatí) nemení nič na mechanizme fungovania obecného zastupiteľstva.

3 Bude zastupiteľstvo zasadať?

3.1 Zastupiteľstvo nemá schválený harmonogram zasadnutí

V prípade, že obecné zastupiteľstvo nemá schválený harmonogram zasadnutí, potom je zvolanie jeho zasadnutia na úvahe starostu, prípadne aspoň tretiny poslancov. Predpokladáme, že pokiaľ to nebude nevyhnutné (schválenie určitého bodu, na ktorý má kompetenciu len obecné zastupiteľstvo a zároveň to neznesie odklad), využije sa naplno maximálna trojmesačná „medzera“ medzi jednotlivými zasadnutiami.

Po uplynutí tejto lehoty už ale zasadnutie obecného zastupiteľstva musí byť zvolané. Druhá vec je, či vôbec bude uznášaniaschopné (či príde aspoň nadpolovičná väčšina všetkých poslancov). Ak nebude, ďalší postup určuje rokovací poriadok (zákon už neobsahuje povinnosť zvolať nové zasadnutie do 14 dní), teda tento postup môže byť opakovaný viackrát.

V prípade, že by starosta obecné zastupiteľstvo nezvolal (či už aspoň raz za 3 mesiace, alebo na žiadosť aspoň tretiny poslancov), potom nastanú následky podľa § 12 ods. 2 zákona o obecnom zriadení:

1. ak o zvolanie zasadnutia požiadala minimálne tretina poslancov (tzv. mimoriadne zasadnutie) – zvolá ho zástupca starostu alebo iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční 15. pracovný deň od doručenia žiadosti na jeho konanie,
2. ak nejde o mimoriadne zasadnutie (mal by ho zvolať starosta bez žiadosti aspoň tretiny poslancov) – zvolá ho zástupca starostu alebo iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom.

3.2 Zastupiteľstvo má schválený harmonogram zasadnutí

Často však máva obecné zastupiteľstvo na príslušný kalendárny rok schválený harmonogram zasadnutí obecného zastupiteľstva. Hoci to môže evokovať, že obecné zastupiteľstvo musí zasadnúť práve v dni určené vo schválenom harmonograme, podľa nášho názoru tento harmonogram má len orientačnú povahu pracovného dokumentu obecného zastupiteľstva. Inak by nebol dôvod, aby existovala zákonná povinnosť starostu zvolať zasadnutie obecného zastupiteľstva, keď by sa zasadnutie uskutočnilo „samo“ už len na základe toho, že dátum konania bol uvedený v harmonograme. Preto aj keď existuje harmonogram zasadnutí obecného zastupiteľstva, je to stále starosta, ktorý má širokú úvahu o tom, na aký dátum zvolá zasadnutie. Táto jeho úvaha je limitovaná maximálnym intervalom medzi dvomi zasadnutiami (3 mesiace) a tiež možnosťou poslancov požiadať o zvolanie mimoriadneho zasadnutia.

Keď už ale aj v tomto prípade uplynie čas 3 mesiacov od ostatného zasadnutia, starosta musí zasadnutie zvolať tak, ako sme to uvádzali v príklade bez existencie harmonogramu zasadnutí obecného zastupiteľstva.

Je potom ale na vzájomnej komunikácii poslancov a starostu, aby:

1. nežiadali zvolať/nezvolávali zasadnutie obecného zastupiteľstva len preto, „lebo to máme v harmonograme“ a zároveň neexistuje skutočne urgentný bod, ktorý je nutné prerokovať a schváliť (život obce sa samozrejme nemôže zastaviť, ale na druhej strane kvôli správe o výsledkoch kontrol v súčasnej situácii asi naozaj netreba zvolávať zasadnutie obecného zastupiteľstva),
2. keď je to nevyhnutné, aby sa zasadnutie konštruktívne a v nevyhnutnej miere uskutočnilo (pokiaľ nepôjde o prípad, že síce zasadnutie bude formálne zvolané, pretože uplynie lehota 3 mesiacov a zároveň nie je urgentná potreba skutočne zasadať, ale fakticky bude hneď ukončené, pretože nepríde dostatok poslancov).

4 Praktické otázky realizácie zasadnutia

Podľa § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení prvej a druhej vety obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Tieto ustanovenia teda vylučujú možnosť rokovania per rollam, resp. prostredníctvom napr. videokonferencie. Zasadnutie musí byť za podmienky (na jednom mieste) súčasne prítomných poslancov.

V prípade konania zasadnutia odporúčame len skutočne minimálny obslužný personál (napr. zapisovateľ), dodržiavanie zverejnených hygienických a protiepidemiologických opatrení a neumožnenie prístupu verejnosti (aby nedochádzalo k jej zhromažďovaniu). Podľa § 12 ods. 8 zákona o obecnom zriadení rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Podľa nášho názoru ale táto podmienka bude splnená, ak bude z rokovania realizovaný priamy prenos. V tom prípade je zásada verejnosti zachovaná, pričom fyzická (bezprostredná) neprítomnosť verejnosti na rokovaní nie je na chybu. Totiž ani pri absencii týchto mimoriadnych opatrení prítomná verejnosť nemôže bez súhlasu obecného zastupiteľstva vstupovať do jeho rokovania a je tak len v pozícii pasívneho pozorovateľa (ako aj v prípade online prenosu).

Teda záverečné odporúčanie – nezasadať, ak to naozaj nie je nevyhnutné a ak je, tak čo najkratšie a najúspornejšie.

Pozn. redakcie:
§ 12 ods. 1 prvej vety a 2 zákona č. 369/1990 Zb.
§ 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z.