Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce) ustanovuje povinnosť zmluvne dojednať mzdové podmienky pre zamestnancov. Zákonník práce upravuje len najzákladnejšie mzdové nároky zamestnancov a určuje základné povinnosti zamestnávateľov pri poskytovaní mzdy. Stanovenie konkrétnych mzdových podmienok sa dáva do pôsobnosti individuálneho vyjednávania prostredníctvom pracovnej zmluvy alebo kolektívneho vyjednávania o mzdách. Podnikateľ, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov, obyčajne dohodne podmienky odmeňovania v kolektívnej zmluve. U veľkého počtu podnikateľov – zamestnávateľov, však zástupcovia zamestnancov nepôsobia alebo nie je z rôznych príčin uzatvorená kolektívna zmluva, v ktorej by bolo možné riešiť otázky odmeňovania zamestnancov. Takýto podnikateľ môže podmienky odmeňovania dojednať v pracovných zmluvách individuálne alebo spracovať systém odmeňovania v internej smernici.

Poznámka

Podľa § 11a písm. 1 Zákonníka práce zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnávateľa pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Podľa § 12 ods. 1  Zákonníka práce, ak sa vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov  alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.  To neplatí, ak Zákonník práce ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nie je možné nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Ak Zákonník práce ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nie je možné nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, túto dohodu nie je možné nahradiť ani dohodou so zamestnancom.

Podľa § 12 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.

Aj keď Zákonník práce neukladá podnikateľom povinnosť vypracovať pracovný poriadok, ktorého súčasťou je interný predpis, napríklad interná smernica s názvom „Mzdový predpis“, odporúčame tým podnikateľským subjektom, ktoré nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, upraviť všeobecné podmienky odmeňovania zamestnancov internou smernicou.

Poznámka:

Aj v prípade, keď sú všetky mzdové nároky zamestnancov upravené v internej smernici, zamestnávateľ nie je zbavený povinnosti dohodnúť v súlade s ustanovením § 43 Zákonníka práce s každým zamestnancom v pracovnej zmluve výšku základnej mzdy, ďalšie plnenia považované za mzdu v jej jednotlivých zložkách a podmienky pre ich poskytovanie v zmysle ustanovenia § 119 ods. 3.

Interná účtovná smernica s názvom Mzdový predpis by mala byť v súlade s ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Úlohou smernice je byť nápomocnou vedúcim pracovníkom pri stanovení mzdy nových zamestnancov a pracovníkom mzdovej učtárne pri ich práci.

Zamestnávateľ by mal pri tom postupovať podľa jednotného mzdového systému, ktorý by upravoval mzdové nároky všetkých zamestnancov. V internej smernici „Mzdový poriadok“ by mal zamestnávateľ upraviť ustanovenia mzdovej časti Zákonníka práce podľa svojich podmienok. Podľa ustanovenia § 1 ods. 6 Zákonníka práce v rámci pracovnoprávnych vzťahov je možné upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky, vrátane mzdových podmienok zamestnanca, výhodnejšie, ako to upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, ak sa to výslovne nezakazuje alebo ak z povahy príslušného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. So mzdovým predpisom by mal byť oboznámený každý zamestnanec a každému zamestnancovi by mal byť sprístupnený.

MZDOVÝ PREDPIS

(vzor)

XY, s. r. o., Egrešová 10, 010 01 ...