Cieľom smernice na zabezpečenie rozpočtového procesu v pôsobnosti riadených organizácií kapitoly je stanoviť jednotný a transparentný postup pri zabezpečovaní a riadení rozpočtového procesu v pôsobnosti riadených organizácií kapitoly a úradu kapitoly v súlade so súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi príslušnej kapitoly. Smernica s účinnosťou od 1. januára 2018 zabezpečuje jednotné a transparentné hospodárenie s verejnými prostriedkami v záujme efektívneho riadenia jednotlivých programov kapitoly a určuje zodpovednosť jednotlivých organizácií a organizačných útvarov v celom rozpočtovom procese kapitoly.

Čl. I
Právna úprava 

Uvedenú problematiku upravujú:

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“), Metodický pokyn MF SR č. 5238/2004-42 v znení prijatých dodatkov na usmernenie programového rozpočtovania, ďalšie súvisiace záväzné právne predpisy a interné predpisy jednotlivých kapitol.

Komentár:

Jednotlivé kapitoly zabezpečujú rôzne úlohy a pomôckou pre naplnenie požadovaného cieľa sú aj interné predpisy, ktoré sú veľmi špecifické a odlišné. Niektoré z týchto interných predpisov tiež napomáhajú zabezpečeniu rozpočtového procesu v príslušnej kapitole a je potrebné ich v čl. 1 vymenovať. 

Čl. II
Úvodné ustanovenia 

(1) Cieľom smernice na zabezpečenie rozpočtového procesu v pôsobnosti kapitoly vrátane riadených organizácií kapitoly (ďalej len „smernica“) je stanoviť jednotný a transparentný postup pri zabezpečovaní a riadení rozpočtového procesu v pôsobnosti riadených organizácií kapitoly a úradu kapitoly (ďalej len „organizácie“) v súlade so súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi príslušnej kapitoly. Smernica má zabezpečiť jednotné a transparentné hospodárenie s verejnými prostriedkami v záujme efektívneho riadenia jednotlivých programov kapitoly a určiť zodpovednosť jednotlivých organizácií a organizačných útvarov v celom rozpočtovom procese kapitoly.

Komentár

a) Rozpočet verejnej správy

Rozpočet verejnej správy na tri po sebe nasledujúce rozpočtové roky (na roky „t, t+1, t+2“) sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy, ktoré sú Štatistickým úradom Slovenskej republiky zaradené do sektora verejnej správy. Rozpočtované príjmy a výdavky na prvý rok (rok „t“) sú záväznými ukazovateľmi, pričom na nasledujúce dva rozpočtové roky (na roky „t+1“  a  „t+2“) sú orientačné a budú sa v mimoriadnych a odôvodnených prípadoch upresňovať v ďalšom rozpočtovom roku.

Návrh rozpočtu verejnej správy vychádza z predložených návrhov rozpočtov jednotlivých subjektov verejnej správy, a to:

• štátneho rozpočtu,
• rozpočtov príspevkových organizácií štátu zaradených Štatistickým úradom Slovenskej republiky do sektora verejnej správy,
• rozpočtov štátnych fondov (Environmentálny fond, Národný jadrový fond, Štátny fond rozvoja bývania),
• rozpočtu fondov sociálneho poistenia a zdravotného poistenia (rozpočet Sociálnej poisťovne, rozpočty zdravotných poisťovní),
• rozpočtu MH Manažmentu, a. s.,
• rozpočtu Slovenského pozemkového fondu,
• rozpočtov verejných vysokých škôl,
• rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy, ktoré sú Štatistickým úradom Slovenskej republiky zaradené do sektora verejnej správy (napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Rozhlas a televízia Slovenska, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Slovenská konsolidačná, a. s., Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,  Železnice Slovenskej republiky,  Národná diaľničná spoločnosť, a. s.,  Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.,  MH Invest, s. r. o.,  MH Invest II, s. r. o., Jadrová a vyraďovacia spoločnosť,   Audiovizuálny fond, Eximbanka, Fond na podporu vzdelávania, Fond na podporu umenia, Fond na podporu športu, Fond na podporu kultúry národnostných menšín a pod.),
• rozpočet zdravotníckych zariadení,
• rozpočet verejných výskumných inštitúcií,
• rozpočty obcí, vyšších územných celkov a dopravných podnikov.

Naďalej sa zachováva zásada, že jednotlivé subjekty, ktorých rozpočty tvoria rozpočet verejnej správy, prerokujú návrhy svojich rozpočtov s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Jednotlivé subjekty verejnej správy (na účely tejto smernice rozpočtové a príspevkové organizácie) zapracujú do návrhov svojich rozpočtov finančné toky zo štátneho rozpočtu a z rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy v súlade s návrhom rozpočtu verejnej správy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. sa v rozpočtoch subjektov verejnej správy, t. j. aj v rozpočtoch rozpočtových a príspevkových organizácií, uplatňuje rozpočtová klasifikácia, ktorá umožňuje Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) vytvoriť výstupné zostavy za celý sektor verejnej správy. Uvedené zostavy poskytujú vláde a Národnej rade SR prehľad o príjmoch a smerovaní výdavkov sektora verejnej správy v 3 po sebe nasledujúcich rozpočtovaných rokoch, súčasne sa tak zabezpečujú aj údaje pre medzinárodné porovnávania.

Povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu sa vzťahuje aj na príjmy a výdavky súvisiace s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s § 37 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V rozpočte verejnej správy sa pri sledovaní plnenia rozpočtu verejnej správy a pri pohyboch na účtoch finančných aktív teda uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne určujú a triedia príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy, vrátane ich vecného vymedzenia a finančné operácie s finančnými aktívami. Ďalej platí, že vynakladanie rozpočtových prostriedkov alebo inkaso príjmov sa neriadi rozpočtovou klasifikáciou, ale prednostne sa vychádza z príslušných právnych noriem oprávňujúcich dotknutý subjekt na výber rozpočtových príjmov alebo na realizáciu príslušných výdavkov.

Subjekty verejnej správy na zostavenie návrhu svojho rozpočtu aplikujú rozpočtovú klasifikáciu schválenú opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. decembra 2004 č. MF/010175/2004-42, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie v znení neskorších predpisov, ktorého aktuálne znenie je uvedené na webovom sídle MF SR.

Štatistická klasifikácia výdavkov verejnej správy sa použije v zmysle vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 257/2014 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia výdavkov verejnej správy (SK COFOG) a je účinná od 1. 1. 2015. Výdavky sa rozpíšu do najnižšej úrovne tejto klasifikácie. Obsahom klasifikácie sú nasledovné skupiny výdavkov: Všeobecné verejné služby, Obrana, Verejný poriadok a bezpečnosť, Ekonomická oblasť, Ochrana životného prostredia, Bývanie a občianska vybavenosť, Zdravotníctvo, Rekreácia, kultúra a náboženstvo, Vzdelávanie, Sociálne zabezpečenie.

Subjekty verejnej správy sú povinné používať rozpočtovú klasifikáciu nielen pri zostavovaní návrhu rozpočtu, ale i pri jeho rozpise, spracovaní podrobného rozpočtu, sledovaní a vykazovaní údajov o jeho realizácii, rozpočtovaní a sledovaní finančných operácií a pri sledovaní pohybov na samostatných účtoch štátnych rozpočtových organizácií.

Všeobecná pokladničná správa na základe svojho osobitného postavenia rozpočtuje výdavky na mzdy a poistné na úrovni položiek a vybrané výdavky na podpoložke s kódom xxx200 s názvom „Ostatné“.

Rozpočtová klasifikácia sa používa aj pri realizácii rozpočtov a vykazovaní údajov v systéme štátnej pokladnice.

b) Rozpočet rozpočtových a príspevkových organizácií

Rozpočtový proces v pôsobnosti riadených organizácií kapitoly je súčasťou procesu tvorby rozpočtu verejnej správy. Má dve etapy:

V prvej etape prác MF SR (Inštitút finančnej politiky) spracuje makroekonomickú prognózu – strednodobý rámec príjmov a strednodobý fiškálny rámec pre limit celkových výdavkov na úrovni sektora verejnej správy na jednotlivé rozpočtové roky. Cieľom je predikovať objem príjmov na hotovostnom i akruálnom princípe a stanoviť strednodobý výdavkový rámec na úrovni sektora verejnej správy na príslušný rozpočtový rok a dva bezprostredne nasledujúce rozpočtové roky. Výsledok hornej hranice celkových výdavkov na úrovni verejnej správy je založený na výške predpokladaných príjmov a maximálnom plánovanom fiškálnom deficite verejnej správy. Musí sa určiť hranica, v rámci ktorej budú celkové výdavky verejnej správy primerané a musia byť známe strednodobé výdavkové politiky (priority) vlády. V rámci rozpočtového procesu sa rozdelia celkové výdavky na jednotlivé subjekty rozpočtu verejnej správy a stanoví sa z celkového maximálneho limitu výdavkov štátneho rozpočtu limit výdavkov na zabezpečenie bežných funkcií jednotlivých rozpočtových kapitol. Zároveň sa vyčleňuje z celkového objemu výdavkov štátneho rozpočtu objem výdavkov na priority, o ktorých bude rozhodovať vláda pri schvaľovaní návrhu rozpočtu verejnej správ. Vláda schvaľuje tiež limity výdavkov na bežné funkcie pre rozpočtové kapitoly a samozrejme tiež objem výdavkov určený na priority.

V rámci druhej etapy prác MF SR riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne návrhu štátneho rozpočtu na základe výstupných zostáv za celý sektor verejnej správy, ktoré poskytnú vláde a parlamentu prehľad o príjmoch a smerovaní výdavkov sektora verejnej správy v 3 rozpočtovaných rokoch.

MF SR vypracúva návrh rozpočtu verejnej správy v súčinnosti s právnickými osobami tvoriacimi jednotlivé súčasti sektora verejnej správy. Neoddeliteľnou súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy je aj návrh štátneho rozpočtu a návrh súhrnu rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, ktorý po vypracovaní predkladá MF SR vláde a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky. Vláda predkladá Národnej rade SR návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného roka. S účinnosťou od 1. 3. 2012 súčasťou rozpočtu verejnej správy je aj schválený rozpočet verejnej správy na bežný rozpočtový rok, údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu verejnej správy za predchádzajúce dva rozpočtové roky.

MF SR (sekcia rozpočtovej politiky) oznamuje subjektom verejnej správy výšku príjmov a výdavkov (napr. na roky „t“ až– „t+2“). Jednotlivým rozpočtovým kapitolám zasiela schválené limity výdavkov na zabezpečenie základných funkcií kapitoly s požiadavkou na ich rozpísanie do programov, častí programov a podľa rozpočtovej klasifikácie. Ostatným subjektom rozpočtu verejnej správy oznámi údaje o predpokladaných príjmoch, vrátane finančných vzťahov so štátnym rozpočtom a objeme výdavkov na jednotlivé rozpočtové roky, s požiadavkou na zostavenie rozpočtov za jednotlivé subjekty rozpočtu verejnej správy podľa rozpočtovej klasifikácie.

Správcovia rozpočtových kapitol rozpíšu limity výdavkov podľa rozpočtových rokov do programov, podprogramov, projektov/prvkov, podprogramov medzirezortných programov. Pri zostavení programových štruktúr postupujú podľa Metodického pokynu MF SR
č. 5238/2004-42 na usmernenie programového rozpočtovania v znení dodatkov č. 1 a 2 (Finančný spravodajca č. 8/2009) a Manuálu k metodickému pokynu týkajúceho sa formulovania zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov.

Nápomocná je aj technická pomôcka – umiestnenie zámerov a cieľov v programovej štruktúre. Na základe úrovne programovej štruktúry sa zámery a ciele umiestňujú nasledovne:

Na úrovni programu:

• vždy sa  formuluje zámer programu,
• strednodobé, výsledkové ciele  sa formulujú, ak program nie je ďalej členený,
• krátkodobé výsledkové ciele/výstupové ciele sa formulujú vždy, ak program nie je ďalej členený.

Na úrovni medzirezortného programu:

• vždy sa  formuluje zámer programu.

Na úrovni podprogramu:

• zámer podprogramu sa formuluje individuálne, ak podprogram pokrýva ucelenú vecnú oblasť, výdavkovo náročnú, v rámci veľkého programu,
• strednodobé výsledkové ciele sa formulujú bez ohľadu nato, či sú alebo nie sú podprogramy ďalej členené,
• krátkodobé výsledkové ciele a/alebo výstupové ciele sa formulujú vždy, ak podprogram nie je ďalej členený.

Na úrovni  podprogramu medzirezortného programu:

• zámer podprogramu sa formuluje individuálne,
• strednodobé výsledkové ciele sa formulujú bez ohľadu nato, či sú alebo nie sú podprogramy ďalej členené,
• krátkodobé výsledkové ciele ...