Môže byť zákazka vyhlásená samostatne alebo sa majú predpokladané hodnoty viacerých zákaziek spočítať a v nadväznosti na to uplatniť postup verejného obstarávania? Ide o jednu zo základných otázok, s ktorou sa verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia stretávajú už na začiatku procesu verejného obstarávania. V prípade nesprávneho aplikovania princípov delenia alebo spájania zákaziek hrozí, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa dopustí porušenia pravidiel verejného obstarávania, čo môže viesť k zrušeniu použitého postupu zadávania zákazky, uplatneniu pokuty za správny delikt alebo finančnej oprave, ak ide o zákazku financovanú z fondov Európskej únie.

Posúdiť hranicu medzi dovoleným a nedovoleným rozdelením predmetu zákazky je ťažká úloha a nie je možné nikdy jednoznačne popísať pravidlá, ako túto otázku za každých skutkových okolností objektívne a spravodlivo posúdiť. Rovnako nie je možné uviesť príklad pre každý typ zákazky alebo zákaziek, ktoré verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia zadávajú.

Cieľom tohto všeobecného metodického usmernenia je predstaviť základný rámec posudzovania dovoleného a nedovoleného delenia zákaziek a zároveň podrobnejšie sa zamerať na delenie alebo spájanie zákaziek podľa toho, čo má byť predmetom plnenia. Obsahom tohto materiálu je aj posúdenie prípadov identických alebo totožných postupov zadávania zákaziek, ktoré boli vyhlasované koncom kalendárneho roku, pričom plnenie prebehne až v nasledujúcom kalendárnom roku.

Základný právny rámec

Zákaz nedovoleného rozdelenia zákaziek vychádza z čl. 5 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, podľa ktorého platí: „Výber metódy použitej na výpočet predpokladanej hodnoty obstarávania sa nevykoná so zámerom vylúčiť dané obstarávanie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Obstarávanie sa nesmie rozdeliť tak, aby to bránilo jeho zahrnutiu do rozsahu pôsobnosti tejto smernice s výnimkou prípadov, keď je to opodstatnené z objektívnych dôvodov.“

Totožné ustanovenie je zakotvené aj v čl. 16 ods. 3 sektorovej smernice 2014/25/EÚ, obdobne taktiež v čl. 8 ods. 4 koncesnej smernice 2014/23/EÚ.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa
finančných limitov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ údaje podľa druhej vety k dispozícii, určí predpokladanú hodnotu na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou, použitím systému sledovania vývoja cien podľa § 13 ods. 2 písm. d) alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. Predpokladaná hodnota zákazky je platná v čase odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na uverejnenie; ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu zadávania zákazky.

Podľa § 6 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo o zákazku na poskytnutie služby, ktorá sa pravidelne opakuje, alebo obnovuje v dohodnutej lehote, predpokladaná hodnota zákazky sa určí z
a) celkových skutočných nákladov rovnakého alebo porovnateľného tovaru alebo služieb, ktoré boli obstarané v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo v predchádzajúcich 12 mesiacoch, upravených o očakávané zmeny v množstve alebo v hodnote v nasledujúcich 12 mesiacoch, alebo
b) celkovej predpokladanej hodnoty tovaru alebo služieb obstarávaných v priebehu 12 mesiacov po prvom plnení alebo počas platnosti zmluvy, ak je dlhšia ako 12 mesiacov.

Podľa § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty, ak by výsledkom tohto postupu bolo
a) zníženie predpokladanej hodnoty pod finančné limity podľa tohto zákona,
b) vyhnutie sa zverejneniu oznámenia alebo výzvy podľa tohto zákona, alebo
c) vyhnutie sa podaniu námietok podľa § 170 ods. 7.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu rozdeliť zákazku alebo koncesiu na samostatné časti, pričom v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii určia veľkosť a predmet takýchto častí a uvedú, či ponuky možno predložiť na jednu časť, niekoľko častí alebo všetky časti.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní ak verejný obstarávateľ nerozdelí zákazku na časti, odôvodnenie uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch; táto povinnosť sa nevzťahuje na zadávanie koncesie.

Téma delenia zákaziek je v zásade úzko spojená so stanovením opisu predmetu zákazky a následne stanovením príslušnej predpokladanej hodnoty zákazky. Stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky determinuje voľbu zákonného postupu zadávania zákazky. Pravidlá výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky upravuje ustanovenie § 6 zákona o verejnom obstarávaní, pričom príslušné zákonné finančné limity sú stanovené v ustanovení § 5 zákona o verejnom obstarávaní. Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky nesmie dochádzať k umelému zníženiu hodnoty zákazky za účelom vyhnutia sa príslušným finančným limitom a s tým spojeným postupom vo verejnom obstarávaní. Cieľom by malo byť taktiež zabrániť vzniku situácie, keď je jedna napr. nadlimitná zákazka rozdelená na viacero podlimitných zákaziek.
V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi prípadmi delenia jednej zákazky na viac samostatných zákaziek (t. j. viac samostatných postupov ich zadávania) a rozdelenia jednej zákazky na viac častí v zmysle § 28 zákona o verejnom obstarávaní (t. j. v tomto prípade sa použije len jeden postup zadávania zákazky, a to na základe spočítania predpokladaných hodnôt jednotlivých častí predmetu zákazky).

Pri definovaní a špecifikovaní predmetu zákazky verejný obstarávateľ a obstarávateľ vymedzuje predmet zákazky na základe jeho podrobného opisu s uvedením technických a funkčných špecifikácií. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ má vymedziť predmet zákazky tak, aby spĺňal ním určený účel, pričom zákon nekonkretizuje predmet zákazky čo do obsahu a rozsahu, uvedené je v kompetencii verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Pri posudzovaní skutočnosti, čo je možné chápať pod jednou zákazkou, je potrebné zvážiť, či je zamýšľaný predmet zákazky tvorený plneniami rovnakej povahy, resp. plneniami, ktoré svojou povahou (charakterom) spolu vecne súvisia (a v akej miere), aká štruktúra dodávateľského reťazca (potenciálnych uchádzačov) sa nimi oslovuje a na základe toho ďalej potrebné posúdiť, či je potrebné takéto plnenia obstarávať v rámci jednej zákazky, resp. v rámci jednej zákazky rozdelenej na časti, alebo či majú byť tieto plnenia obstarávané úplne samostatne. V tejto súvislosti by nemalo dochádzať k spájaniu takých typov plnení do jednej zákazky, ktoré vytvárajú umelú bariéru hospodárskej súťaži, čoho dôsledkom je nízky počet ponúk.

Kľúčovou fázou verejného obstarávania je práve plánovanie, pričom predovšetkým pri zabezpečovaní bežných prevádzkových potrieb sú verejní obstarávatelia a obstarávatelia povinní zohľadňovať rozsah svojich potrieb na dlhšie obdobie a nielen jednorazovo pre ten daný prípad. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ by mal s náležitou odbornosťou a zodpovednosťou pripraviť verejné obstarávanie a zahrnúť do jednej zákazky všetky vecne súvisiace plnenia, o ktorých v danom čase vie. V prípadoch, keď verejný obstarávateľ a obstarávateľ pozná svoje potreby v určitom časovom horizonte, no nepozná bližšie detaily, napr. o termínoch (väčšieho počtu) plnení, je vo všeobecnosti obvyklé využívanie nástrojov, akými sú dynamické nákupné systémy, či rámcové dohody. Pokiaľ ich použitie nie je na daný prípad vhodné (napr. z hľadiska možných dopadov na hospodársku súťaž), je namieste uvažovať o vyhlásení zákazky delenej na niekoľko častí, prípadne o zadaní viacerých samostatných zákaziek združujúcich určité homogénne celky, predovšetkým z hľadiska vecnej a miestnej spojitosti (z časového hľadiska je možné uvažovať napríklad o využívaní opcií), a na to nadväzujúceho okruhu potenciálnych dodávateľov.

Pre stratégiu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pri zadávaní zákaziek je dôležité poznanie trhu, získanie informácií o hospodárskych subjektoch pôsobiacich na trhu a ich činnosti, t. j. čo na trhu bežne dodávajú/poskytujú subjekty, ktoré by mohli mať o danú zákazku záujem, čo je významné z dôvodu, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ urobil správne rozhodnutie o tom, ako bude obstarávanie vykonávať. Ak ide o plnenia, ktoré štandardne na trhu poskytuje rovnaký typ hospodárskych subjektov a existuje predpoklad, že tieto by mali záujem o získanie „celej zákazky“, ide o jednu z indícií, že zamýšľané plnenia by mali byť predmetom jednej zákazky.

Pri voľbe spôsobu zadania zákazky je dôležité zamerať sa na preskúmanie časovej, miestnej a vecnej súvislosti medzi jednotlivými samostatne zadanými zákazkami a taktiež na skutočnosť, či súčtom predpokladaných hodnôt zákaziek by nedošlo k prekročeniu finančného limitu postupu, ktorý verejný obstarávateľ plánoval uplatniť.

Všeobecné metodické usmernenie je uvedené v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.