Forma a podmienky súhlasu so spracúvaním osobných údajov od 25. 5. 2018

Súhlas so spracúvaním osobných údajov môže byť vhodným zákonným základom len vtedy, ak sa dotknutej osobe ponúkne kontrola a ponúkne sa jej skutočná voľba, pokiaľ ide o prijatie alebo zamietnutie ponúkaných podmienok alebo ich odmietnutie bez ujmy.

Image37470

V tomto článku si povieme nielen to, kedy je súhlas na spracúvanie osobných údajov nevyhnutný, ale aj podmienky súhlasu, aká forma súhlasu je akceptovateľná a aké náležitosti musí mať súhlas podľa nového zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 25. 5. 2018 (ďalej len: „nový zákon o ochrane osobných údajov“) a NARIADENIA EURÓPSKEHO PAR­LA­MEN­TU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len: „nariadenie GDPR“). Účinnosťou nových predpisov sa zrušuje zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niek­­torých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.

Hlavné zmeny sú v sprísnení požiadaviek na získanie súhlasu, dobe udelenia súhlasu, povinnosti prevádzkovateľa vedieť súh­las preukázať, súhlas na účely vedeckého výskumu, v súhlase dieťaťa v súvislosti so službami informačnej spoločnosti a v predpisoch je výslovná úprava práva dotknutej osoby súhlas odvolať.

Forma súhlasu

Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len: „zákon č. 122/2013 Z. z.“) súhlasom dotknutej osoby je akýkoľvek slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba na základe poskytnutých informácií vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov. Takáto definícia súhlasu už nebude platiť, pretože podľa čl. 4 ods. 11 nariadenia GDPR: „súhlas dotknutej osoby je akýkoľvek slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby, ktorým formou vyhlásenia alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu vyjadruje súhlas so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa jej týka“.

Na rozdiel od zákona č. 122/2013 Z. z. tu je jasne uvedené, že musí ísť o jednoznačný prejav vôle.

Jednoznačnosť objasňuje aj bod 32 recitálu nariadenia GDPR, podľa ktorého súhlas by sa mal poskytnúť jasným prejavom vôle, ktorý je slobodným, konkrétnym, informovaným a jednoznačným vyjadrením súhlasu dotknutej osoby so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a to nap­rí­klad:

  • písomným vyhlásením,
  • vrátane vyhlásenia prostredníctvom elek­t­ronických prostriedkov (ak má dotknutá osoba poskytnúť súhlas na základe po­žiadavky elektronickými prostriedkami, požiadavka musí byť jasná a stručná a nemala by pôsobiť zbytočne rušivo na používanie služby, pre ktorú sa poskytuje) alebo
  • ústnym vyhlásením.
Príklad č. 1:

Mohlo by to zahŕňať označenie políčka pri návšteve internetového webového sídla (opt in), zvolenie technických nastavení služieb informačnej spoločnosti alebo akékoľvek iné vyhlásenie či úkon, ktorý v tomto kontexte jasne znamená, že dotknutá osoba súhlasí s navrhovaným spracúvaním jej osobných údajov. Ďalej by mohlo ísť o vlastnoručný podpis, vyhlásenie prostredníctvom elektronických prostriedkov, aktívny prístup, zvolenie technických nastavení internetového prehliadača (napr. pri cookies), súhlas zachytený prostredníctvom telefonickej alebo audiovizuálnej nahrávky, iné vyhlásenie alebo úkon, ktorý jasne znamená, že dotknutá osoba súhlasí s navrhovaným spracúvaním jej osobných údajov.

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete tu.

Autor: JUDr. Marcela Macová, PhD.

AUTOR

JUDr. Marcela Macová, PhD.

Macová.png

Absolvovala Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, nadväzne na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach obhájila rigoróznu prácu na tému „Ochrana osobných údajov“ a na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 2016 ukončila doktorandské štúdium zamerané na ochranu osobných údajov. V rokoch 2005 až 2013 pôsobila na Úrade na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Aktívne sa zúčastňuje na rôznych odborných konferenciách, je autorkou viacerých komentárov k zákonom o ochrane osobných údajov, ako aj mnohých publikovaných článkov o ochrane osobných údajov. Ako lektorka sa špecializuje na tému „ochrana osobných údajov“. V súčasnosti sa prostredníctvom svojej spoločnosti DAPRO Consulting s. r. o. profesionálne venuje aj výkonu funkcie.

Dátum publikácie

06.04.2018

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.