V zmysle § 84 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len skratka „ZP“) môže zamestnávateľ vydať pracovný poriadok vždy len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov pôsobia. Zástupcami zamestnancov sa na tieto účely rozumie odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník. Bez dohody so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, by pracovný poriadok nebol platný. Rovnaké ustanovenie obsahuje aj § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, v zmysle ktorého zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

V pracovnom poriadku zamestnávateľ bližšie konkretizuje ustanovenia ZP a ďalších právnych predpisov, ktoré obsahujú splnomocnenie na bližšiu úpravu v pracovnom poriadku (napr. zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov) podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. Vydaný pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov.

Novela ZP s účinnosťou od 1. januára 2013 vypustila z ustanovení § 233a ZP, ktorý v období od 1. septembra 2011 do konca roku 2012 umožňoval zamestnávateľovi, u ktorého nepôsobila odborová organizácia, uzatvoriť osobitnú dohodu so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom, ktorá upravovala pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania v rozsahu, ako ich bolo možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.

Aj po tejto legislatívnej zmene každý zamestnávateľ má možnosť v súlade s ustanovením § 1 ods. 6 ZP upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Smernica:

Vzorový pracovný poriadok pre rozpočtové a príspevkové organizácie, a aj pre obce a VÚC