Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva sa menil:

• s účinnosťou od 31.5.2023 jedným bodom novely č. 185/2022 Z. z. zákona o podmienkach výkonu volebného práva a
• s účinnosťou od 1.3.2023 novelou č. 468/2022 Z. z. zákona o podmienkach výkonu volebného práva.

Komentár k zákonu o podmienkach výkonu volebného práva

§ 8 s účinnosťou od 1.3.2023

Text komentára:

Paragraf 8 upravuje volebné okrsky. Právna úprava tejto problematiky je spoločná pre všetky druhy volieb, vrátane ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta a referenda. Komentovaný paragraf však obsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa tých voličov, ktorí sa rozhodnú využiť možnosť voľby poštou, ktorú zákon predpokladá pri voľbách do Národnej rady SR a pri hlasovaní v referende. Volebný okrsok predstavuje územný celok určený pre odovzdávanie hlasovacích lístkov a pre sčítavanie hlasov. Pre každý volebný okrsok sa zriaďuje jedna volebná miestnosť. V praxi však nie je výnimkou ani situácia, ak sú volebné miestnosti pre viaceré volebné okrsky umiestnené v jednej budove. Deje sa tak na väčších mestských sídliskách. Aj v takomto prípade však platí, že každá volebná miestnosť má pridelený svoj volebný okrsok.

Zriaďovanie volebných okrskov zákon zveril orgánom územnej samosprávy, t. j. starostom obcí (resp. primátorom miest a v prípade Bratislavy a Košíc starostom jednotlivých mestských častí). Zverenie zriaďovania volebných okrskov územnej samospráve vychádza z predpokladu, že sú to práve obce, ktoré sú voličom najbližšie, a preto najlepšie poznajú miestne pomery. Starostovia majú pri zriaďovaní volebných okrskov, ako aj umiestňovaní volebných miestností značnú voľnosť. Zákon im však ukladá, aby volebné okrsky zahŕňali spravidla 1 000 voličov. Týmto opatrením sa sleduje jednak naplnenie zásady rovnosti, ale aj zabezpečenie plynulosti priebehu volieb. Počet 1 000 voličov však nie je nutné dodržať v každom prípade bezpodmienečne. So zreteľom na miestne okolnosti je prípustné, aby volebné okrsky zahŕňali aj vyšší či nižší počet voličov. Odchýlka by však nemala byť výrazná. Ďalším obmedzením je povinnosť umiestniť volebnú miestnosť tak, aby mali do volebnej miestnosti prístup aj zdravotne postihnutí voliči. V tomto prípade možno hovoriť o opatrení smerujúcom k naplneniu zásady všeobecnosti volieb (§ 2). Treťou povinnosťou je povinnosť označiť každý volebný okrsok poradovým číslom. Platí to aj v prípade, ak je v tej-ktorej obci, so zreteľom na počet voličov, zriaďovaný len jeden volebný okrsok. Určenie toho, ktorý z volebných okrskov bude označený číslom 1, číslom 2 atď., je plne v kompetencii starostu.

Časový okamih na utvorenie volebných okrskov a určenie volebných miestností je ohraničený lehotou uvedenou predsedom Národnej rady Slovenskej republiky vo vyhlásení volieb (prípadne ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta), resp. prezidentom Slovenskej republiky pri vyhlásení referenda. Vyhlásenie volieb je vo všeobecnej rovine upravené v § 20.

Komentovaný paragraf zaviedol prostredníctvom novely vykonanej zákonom č. 512/2021 Z. z. aj výslovnú povinnosť obcí informovať svojich obyvateľov o vytvorení volebných okrskov, a to vrátane informovania o ich územnom obvode a o určení volebnej miestnosti, ktoré budú pre tieto volebné okrsky slúžiť. Zákonodarca zakotvenie tejto povinnosti odôvodnil tým, že aj napriek skutočnosti, že niektoré obce takýmto spôsobom svojich obyvateľov informovali aj doteraz, viaceré z nich tak nerobili, čo mohlo viesť k rôznym nedorozumeniam.

Súčasťou novelizácie komentovaného zákona, ku ktorému došlo vyššie uvedeným zákonom, je aj uloženie povinnosti starostovi obce zabezpečiť pre okrskovú volebnú komisiu prístup k internetu. Zakotvenie tejto povinnosti nadväzuje na úpravu týkajúcu sa rozšírenia povinného elektronického vyhotovovania a zasielania zápisníc aj na okrskové volebné komisie. Vo volebnej praxi sa totiž ukázalo, že niektoré okrskové volebné komisie, najmä tie pôsobiace v malých obciach, prístupom k internetu nie vždy disponovali. Zakotvenie povinnosti zabezpečiť prístup okrskovej volebnej komisie k internetu sa však v § 8 javí ako nadbytočné, keďže obsahovo rovnaká povinnosť bola rovnakou novelou doplnená a do § 34.

S účinnosťou od 1. marca 2023 komentovaný paragraf obsahuje novú osobitnú úpravu týkajúcu sa voľby poštou, ktorá, ako už bolo uvedené, prichádza do úvahy len pri voľbách do Národnej rady SR a pri hlasovaní v referende. Pre účely voľby poštou Ministerstvo vnútra SR utvára osobitné volebné okrsky. Takýto osobitný volebný okrsok môže byť utvorený jeden alebo ich môže byť utvorených aj viac, a to v závislosti od počtu voličov, ktorí prejavia záujem o voľbu poštou. Ak takýchto voličov bude napríklad menej ako 4 000, utvorí sa len jeden osobitný volebný okrsok. Naopak, ak by sa ich počet mal blížiť k číslu 8 000, mali by sa utvoriť dva takého volebné okrsky.

Osobitné volebné okrsky sa utvárajú pre všetkých voličov hlasujúcich prostredníctvom pošty, teda aj pre tých, ktorí na území SR síce majú trvalý pobyt, no v čase volieb do Národnej rady SR alebo referenda budú v zahraničí. Podľa predchádzajúceho právneho stavu totiž takíto voliči zasielali svoje hlasovacie lístky priamo obci svojho trvalého pobytu, čiže zostávali súčasťou toho volebného okrsku, v ktorého územnom obvode majú trvalý pobyt.

Pre podrobnosti k voľbe poštou, pri ktorej sa využívajú osobitné volebné okrsky, odkazujeme na komentár k § 59, § 60 a § 60a (voľby do Národnej rady SR) a na komentár k § 207, § 208 a § 208a (referendum).