Otázka:

Ako sa kráti dovolenka zamestnancovi, ktorý bol práceneschopný od 9. 7. 2018 do 31. 3. 2019 a od 2. 3. 2020 doteraz?

Odpoveď:

Podmienky vzniku nároku zamestnanca na dovolenku, jej výmeru, krátenie, ako aj pravidlá jej čerpania upravuje Zákonník práce v § 100 až § 117. Minimálnu základnú výmeru dovolenky ustanovuje § 103 v rozsahu štyroch až ôsmich týždňov v závislosti od veku a kategórie zamestnanca.

Podľa odseku 1 citovaného ustanovenia základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v znení účinnom od 1. 1. 2020 dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov.

Keďže Zákonník práce upravuje len minimálny zákonom garantovaný rozsah základnej výmery dovolenky, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi dovolenku aj vo väčšom rozsahu, ktorý môže upraviť vo svojom vnútornom predpise alebo dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve (pokiaľ u neho pôsobí odborová organizácia).

Za istých okolností Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi dovolenku zamestnanca, na ktorú mu v príslušnom roku vznikol nárok, krátiť. Krátenie dovolenky je však koncipované len ako možnosť, nie povinnosť. To znamená, že aj pri splnení podmienok pre krátenie dovolenky zamestnávateľ nemusí túto možnosť využiť.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu:

1. výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
2. čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,
3. dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2,
4. dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c).

Podľa odseku 2 cit. ustanovenia dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1.

Odpoveď je uvedená v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.