OBSAH:

1. Postavenie zamestnancov pracujúcich na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

2. Bezúhonnosť a jej preukazovanie

3. Požiadavka na úpravu pracovného poriadku

4. Na koho sa po novom nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z.?

5. Príplatok za služobné motorové vozidlo

6. Príplatok riaditeľa školy

7. Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odobratia osobného príplatku

8. Nové dôvody priznania odmeny pre zamestnanca

9. Výkon práce vo verejnom záujme v zahraničí

10. Plat zamestnanca, ktorý je odborným garantom pre verejné obstarávanie

Dňa 3. júna 2025 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 154/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon č. 154/2025 Z. z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov dňa 21. júna 2025.

Prostredníctvom tohto zákona bol s účinnosťou od 1. júla 2025 a od 1. januára 2026 novelizovaný zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“) a s účinnosťou od 1. júla 2025, 1. septembra 2025 a 1. januára 2026 bol novelizovaný zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“). V tomto článku si podrobne predstavíme jednotlivé zmeny a úpravy vyplývajúce z uvedenej novelizácie.

1. Postavenie zamestnancov pracujúcich na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Podľa Zákonníka práce je pracovnoprávny vzťah založený nielen na práci vykonávanej v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, ale aj na základe niektorej z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej ako „dohodár“).

Uvedená skutočnosť sa explicitne premietla do ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.7.2025, podľa ktorého „zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy (odkaz na § 42 Zákonníka práce) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (odkaz na § 223 Zákonníka práce) k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. 2 pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi“. Postavenie dohodára sa upravuje k predpokladu práce vo verejnom záujme podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 552/2003 Z. z., ktorým je spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 552/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2025 predpoklad podľa § 3 ods. 1 písm. a) tohto zákona nemusí spĺňať zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktorý vykonáva prácu v oblasti sociálnych vecí a rodiny (napr. podľa zákona č. 453/2003 Z. z. a zákona 345/2022 Z. z.), ak to povaha práce dovoľuje. V danom prípade ide o vykonávanie činnosti takého charakteru, na ktorý nie je potrebná spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Týmto sa umožňuje zamestnancom – dohodárom s obmedzenou spôsobilosťou na niektoré právne úkony pracujúcim v oblasti sociálnych vecí a rodiny, aby vykonávali niektoré pracovné činnosti s prevahou duševnej práce s nižším stupňom náročnosti. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. predpoklady uvedené v ods. 1 musí spĺňať zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme, ale týmto nie je dotknutý § 3 ods. 3 tohto zákona, t. j. výnimka na spĺňanie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu pre dohodárov pracujúcich v oblasti sociálnych vecí a rodiny.

K problematike dohodárov sa vracia aj novelizácia zákona č. 553/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2025, a to v § 1 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z., v ktorom je explicitne vymedzená pôsobnosť tohto zákona na zamestnancov, ktorých pracovnoprávny vzťah je založený na niektorej z dohôd o práci vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zákon č. 553/2003 Z. z. sa nevzťahuje na zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru okrem ustanovení § 2 a § 3 tohto zákona, ktoré sa použijú primerane. Primerané použitie § 2 a § 3 zákona č. 553/2003 Z. z. sa vzťahuje na potrebu spĺňania kvalifikačných predpokladov a osobitných kvalifikačných predpokladov vyžadovaných na vykonávanie konkrétnych pracovných činností aj zo strany dohodárov, čo vo všeobecnosti vyplýva aj zo zákona č. 552/2003 Z. z. Vylúčenie udelenia výnimky z nadobudnutia kvalifikačných predpokladov (stupeň vzdelania, absolvovanie špecializačných skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania) zo strany zamestnávateľa smerom k dohodárom je neprípustné, ak to explicitne neustanovuje osobitný predpis. Takýmto predpisom je napr. zákon č. 138/2019 Z. z., ktorý v § 2 ods. 5 s účinnosťou od 1.1.2022 stanovuje, že na pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, ktorý vykonáva pracovnú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa nevzťahuje § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z., ktorý určuje minimálne vyžadované stupne vzdelania pre jednotlivé kategórie alebo podkategórie pedagogických zamestnancov.

Na dohodárov sa majú primerane aplikovať ustanovenia § 2 a § 3 zákona č. 553/2003 Z. z., pričom ostatných ustanovení tohto zákona sa to netýka s ohľadom na skutočnosť, že dohodárom patrí priznaná (dohodnutá) odmena, nie tarifný a funkčný plat s príslušnými príplatkami. Rovnako sa dohodári nezaraďujú do platovej triedy alebo platového stupňa, ale ich nárok na odmenu má byť primeraný vo vzťahu k odmeňovaniu zamestnancov v pracovnom pomere. Minimálna výška odmeny pre dohodára za hodinu práce je ako rovnaká ako minimálna hodinová mzda (nesmie byť nižšia), pričom podľa náročnosti výkonu práce má byť porovnateľná so zamestnancom v pracovnom pomere.

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke? Prihláste sa na odber noviniek e-mailom. Odoberať