Verejná správa SR - Prechod majetku štátu do vlastníctva obcí

Prechod majetku štátu do vlastníctva obcí

Článok má tieto časti:

Prechod majetku Slovenskej republiky na obec s účinnosťou od 1. mája 1991
Prechod majetku Slovenskej republiky na obec s účinnosťou od 1. júla 2002 (školstvo)
- VZOR protokolu o prechode vlastníctva, postúpení majetkových práv a záväzkov je možné nájsť po rozkliknutí tohto podčlánku ako vzor v prílohe (vpravo), ktorú si môže zákazník otvoriť, editovať, uložiť a vytlačiť
Rozostavané stavby vo vlastníctve štátu pri prechode majetku štátu do majetku obcí
- VZOR dohody o bezodplatnom prechode vlastníctva majetku štátu je možné nájsť po rozkliknutí tohto podčlánku ako vzor v prílohe (vpravo), ktorú si môže zákazník otvoriť, editovať, uložiť a vytlačiť
Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod miestnymi komunikáciami

Hlavný článok: Prechod majetku štátu do vlastníctva obcí

Ustanovenie § 2 zákona o majetku obcí vymedzuje, ktorý konkrétny majetok prechádza z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva obce, pričom ide o špecifický spôsob nadobudnutia majetku na základe zákona. Na prechod majetku nie je potrebné uzatvárať žiadne právne úkony, avšak ustanovenie § 14 zákona o majetku obcí ustanovuje povinnosť pre odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby spísať písomné protokoly. Protokoly nemajú konštitutívny charakter, ale plnia deklaratórnu funkciu a len potvrdzujú skutočnosť, ktorá nastala zo zákona. Protokol je podkladom na zápis do katastra nehnuteľností, pričom povinnosť požiadať o zápis do katastra nehnuteľností zákon stanovil na preberajúci subjekt – obec. Je nevyhnutné podotknúť, že nejde o vkladovú listinu, preto nie je potrebné k zápisu vlastníckeho práva zaplatenie správneho poplatku príslušnej správe katastra.

Aj napriek skutočnosti, že pôvodné ustanovenia zákona o majetku obcí o prechode majetku štátu na obec nadobudli účinnosť 1. mája 1991, v súčasnosti sú predmetom skúmania a zisťovania majetkovoprávnych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré doposiaľ nie sú majetkovoprávne vysporiadané a obce nemajú právne vedomie, ako v prípadoch zápisov vlastníckeho práva v pôvodných dokladoch v evidencii nehnuteľností postupovať a zabezpečiť zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na obec v prípade splnenia podmienok predpokladaných zákonom. Podľa dostupných informácií v rámci Žilinského kraja obvodný úrad spracuje ročne okolo osemdesiat protokolov o odovzdaní a prevzatí majetku štátu obcami podľa zákona o majetku obcí.

Otázka vysporiadania vlastníckych vzťahov rezonuje v súčasnej dobe aj z dôvodu širokých možností samosprávy získať finančné prostriedky na zveľadenie a modernizáciu majetku obcí. Jedným z podstatných predpokladov uchádzať sa o dotáciu alebo grant z prostriedkov Európskej únie alebo iných verejných prostriedkov je povinnosť obce preukázať sa vlastníckym právom k nehnuteľnosti.

Okrem uvedeného v súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov permanentne prebieha obnova evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, v ktorej sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). V rámci konania ROEP sú prípady, keď zhotoviteľ registra v priebehu jeho spracovania zistí, že vlastnícke právo k pozemku je v liste vlastníctva vedené na Československý štát v správe miestneho národného výboru alebo okresného národného výboru – odbor finančný. V zmysle Katastrálneho bulletinu čiastka 3 z roku 2001 je potrebné prostredníctvom komisie vyzvať obec, aby predložila listinu – delimitačný protokol podľa zákona o majetku obcí. Delimitačný protokol vyhotoví príslušný obvodný úrad.

Od nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí prešli ustanovenia o prechode majetku štátu na obce viacerými zmenami v súvislosti s prechodom kompetencií štátu na obce. Z dôvodu rozsiahlosti tejto oblasti je potrebné zamerať sa na prechody jednotlivo v spojitosti s časovým hľadiskom.

Prechod majetku Slovenskej republiky na obec s účinnosťou od 1. mája 1991

Pozitívne vymedzenie

V súlade s ustanovením § 2 zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú s účinnosťou od 1. mája 1991 z majetku Slovenskej republiky tieto veci:

nehnuteľné veci, ku ktorým mali právo hospodárenia určené národné výbory, štátne podniky, rozpočtové, príspevkové organizácie a drobné prevádzkarne národných výborov:

pozemky, vrátane stavebných pozemkov
stavby, napr. bytový fond štátnych podnikov bytového hospodárstva, stavby vybudované v akcii ,,Z“, pokiaľ k nim mali právo hospodárenia určené subjekty a ich zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia prešla na obec

hnuteľné veci, ku ktorým mali právo hospodárenia určené národné výbory, štátne podniky, rozpočtové, príspevkové a iné organizácie (inventár národných výborov, stroje, zariadenia).

Problematiku prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým mali právo hospodárenia Stavoinvesta, rieši samostatné ustanovenie tak, že nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú.

Veci podliehajúce prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby sa stanú majetkom obce po tom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie veci, ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci nadobudne obec odovzdaním a ich prevzatím.

Prechod poľnohospodárskej pôdy

Zákon o majetku obcí v ustanovení § 2 ods. 1 vo vzťahu k prechodu pozemku nerozlišuje kultúru pozemku, či ide o poľnohospodársku alebo nepoľnohospodársku pôdu. V ustanovení § 2 sú taxatívne vymenované tieto podmienky prechodu:

a) vlastníctvo Slovenskej republiky,
b) právo hospodárenia národného výboru bez rozlíšenia stupňa národného výboru ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t. j. ku dňu účinnosti volieb do orgánov samosprávy obcí, čiže k 23. – 24. novembru 1990.

Týmto spôsobom bola proklamovaná všeobecná zásada transformácie majetku štátu na obce, ktorá bola prelomená v prípade právnych situácií vymedzených v ustanovení § 3 zákona o majetku obcí.

Do vlastníctva obcí prešli dňom 1. mája 1991 všetky nehnuteľné veci, ku ktorým mali právo hospodárenia ku dňu 23. – 24. novembra 1990 národné výbory všetkých stupňov – teda miestne národné výbory, okresné národné výbory a krajské národné výbory. Pokiaľ mali teda k uvedenému dňu národné výbory v práve hospodárenia poľnohospodársku, prípadne lesnú pôdu a s ňou súvisiace nehnuteľnosti slúžiace na poľnohospodársku, prípadne lesnú výrobu, prešli zo zákona do majetku obce, na území ktorej sa nachádzajú. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že otázka nadobudnutia týchto vecí do vlastníctva obce nezávisí od termínu spísania protokolu o ich prevzatí, pretože protokol len deklaruje prechod vlastníctva, ktorý nastal zo zákona dňom 1. mája 1991.

Dňa 24. júna 1991 nadobudol účinnosť zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pôde), ktorý stanovil, že tieto nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu spravuje právnická osoba (Slovenský pozemkový fond) zriadená zákonom:

a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond,
b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov,
c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,
d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.

Z dátumu účinnosti zákona o pôde je zrejmé, že mu predchádza účinnosť zákona o majetku obcí. Priamym následkom tejto skutočnosti je prechod vlastníctva k poľnohospodárskej pôde, ku ktorej patrilo právo hospodárenia národným výborom dňom 1. mája 1991 ex lege na obce.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v rámci majetkovoprávneho vysporiadania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú doposiaľ evidované na národné výbory, opakovane dochádza k chybným zápisom vlastníckeho práva do Slovenského pozemkového fondu, pričom právne ide o nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí ako samostatných subjektov vlastníckeho práva.

Príklad č. 1:

Obec skúmaním majetkovoprávnych vzťahov na právne nevysporiadaný pozemok zistí, že posledný zápis v pozemnoknižnej vložke k PKN č. 252 na parcele evidovanej ako roľa v k. ú. Smrekovce je v časti B. vlastníctvo vedený na Československý štát – v správe miestneho národného výboru.

V súlade s ustanovením § 2 zákona o majetku obcí obec požiada príslušný obvodný úrad o vypracovanie protokolu o prechode vlastníctva na obec Smrekovce. Z dôvodu, že ide o pozemnoknižný zápis k žiadosti, je potrebné priložiť identifikáciu nehnuteľnosti z katastra nehnuteľností alebo geometrický plán.

Negatívne vymedzenie

Zákon o majetku obcí taxatívne vymenúva majetok, ktorý sa nestáva vlastníctvom obcí. Ide najmä o majetok, ktorý môže byť výlučne vo vlastníctve štátu, pozemky v osobnom užívaní občanov, nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej ako štátnej organizácie, s výnimkou toho nehnuteľného majetku, ktorý prechádza do vlastníctva obcí podľa § 15a zákona o majetku obcí, nehnuteľný majetok, ktorý sa používa na výkon diplomatických a konzulárnych činností zahraničných zastupiteľských misií, ako i zahraničných kultúrnych a informačných stredísk na území Slovenskej republiky, účelové objekty pre potreby civilnej ochrany obyvateľstva, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom.

Príklad č. 2:

Obec skúmaním majetkovoprávnych vzťahov na právne nevysporiadaný pozemok zistí, že posledný zápis v pozemnoknižnej vložke k PKN č. 252 na parcele v k. ú. Smrekovce je v časti B. vlastníctvo vedený na Československý štát – v správe okresný národný výbor – odbor finančný.

V súlade s ustanovením § 2 zákona o majetku obcí obec požiada príslušný obvodný úrad o vypracovanie protokolu o prechode vlastníctva na obec Smrekovce. Obvodný úrad preskúma, či majetok štátu nebol daný do trvalého užívania inej ako štátnej organizácii ku dňu 23. – 24. novembra 1990 alebo či tento majetok nebol v dočasnej správe. V prípade, že trvalé užívanie nie je preukázané hospodárskou zmluvou, dochádza po zistení, že nejde o dočasnú správu a identifikácii nehnuteľnosti k prechodu majetku štátu na obec.

Územný princíp

Zákonodarca pre prechod majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí uplatnil v zákone prísny územný princíp tak, aby vlastníctvo vecí nadobudla obec, na území ktorej sa nachádzajú. Podľa dôvodovej správy k zákonu o majetku obcí dôvodom pre prijatie územného princípu pre prechod majetku štátu do vlastníctva obcí je čo najspravodlivejšie určenie východiskovej základne pre obce z hľadiska rozsahu prevzatého majetku a pre plnenie jej funkcií v oblasti vytvárania podmienok pre život a prácu obyvateľov obce a vykonávania podnikateľskej činnosti v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce.

V konečnom dôsledku je diskutabilné, či územný princíp je to najspravodlivejšie riešenie pre prechod majetku štátu do vlastníctva obce. Už pred prijatím zákona o majetku obcí tento návrh kritizovali vtedajšie miestne národné výbory, ktoré vybudovali stavby v susednom katastrálnom území a slúžili výlučne obyvateľom ich obce, no podľa územného princípu prešli do vlastníctva susednej obce.

Následne novelou zákona o majetku obcí č. 306/1992 Zb. bol územný princíp prelomený pri poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôde, porastoch, hospodárskych budovách a stavbách slúžiacich poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, vrátane zastavaných pozemkov tak, že ak boli tieto veci vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1949 a nachádzali sa ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí v majetku Slovenskej republiky, prechádzajú do vlastníctva obce, z majetku ktorej sa previedli do národného majetku podľa osobitného predpisu, ak už do jej vlastníctva neprešli podľa § 2.

Územný princíp sa opäť v niektorých obciach ukázal ako nie celkom najspravodlivejší pri zániku trvalého užívania telovýchovných jednôt ku dňu 1. 1. 1994. Trvalé užívanie nehnuteľností subjektov – telovýchovných jednôt – ex lege zaniklo a ku dňu 1. 1. 1994 prešlo ex lege do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. V tomto prípade k zápisu vlastníckeho práva obce do katastra nehnuteľností je nevyhnutné vyhotovenie písomného protokolu medzi obvodným úradom a obcou. Práve pri zániku trvalého užívania telovýchovných jednôt sa preukázalo, že mnoho obcí malo vybudované ihriská i šatne v katastrálnych územiach susedných obcí, no zákon o majetku obcí nepripúšťa žiadnu výnimku z územného princípu.

Špecializované prílohy nájdete: