Ako postupovať, ak od školského roka 2021/2022 chce dať rodič do školy zapísať žiakov, ktorí nerozprávajú slovenským jazykom? Môžu mať nejaké úľavy, resp. IVVP – individuálny výchovno-vzdelávací program? Ako ich hodnotiť, vzdelávať? Matka má záujem, aby do 4. ročníka v málotriednej škole nastúpil 12-ročný chlapec. Akú dokumentáciu k tomu potrebuje? Má robiť komisionálne skúšky alebo je to na riaditeľovi, že ho jednoducho prijme? Stačí, ak vypíše prihlášku?

Vzhľadom na vysokú migráciu osôb sú školy, v ktorých vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, konfrontované s požiadavkami na prijatie a vzdelávanie žiakov, ktorí sú deťmi cudzincov a majú povolený pobyt na území Slovenskej republiky, alebo ide o deti žiadateľov o udelenie azylu, deti odídencov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska alebo deti držiteľov osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Za cudzinca sa v zmysle zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 48/2002 Z. z.“) považuje ten, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Podľa § 146 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) sú cudzincami tí, ktorí majú povolený pobyt na území SR bez ohľadu na to, či sú občanmi členských štátov EÚ alebo občanmi ostatných štátov (štátni príslušníci/občania tretích krajín) sveta. V SR sa zabezpečenie výchovy a vzdelávania za rovnakých podmienok ako pre slovenských občanov vzťahuje aj na deti cudzincov, ktorí sú zatiaľ iba žiadateľmi o udelenie azylu alebo o poskytnutie dočasného útočiska, resp. ide tiež o neplnoleté deti v postavení cudzincov, ktoré sú maloletými osobami bez sprievodu nachádzajúcimi sa na území SR a ktoré nie sú štátnymi občanmi SR. Školský zákon takisto rieši vzdelávanie detí osôb s postavením „Slováka žijúceho v zahraničí“, ktorý môže byť štátnym občanom SR, alebo ide o osobu, ktorá nie je občanom SR, avšak uchováva si národné povedomie a jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť. Pri predkovi v priamom rade ide o príbuzenstvo určené podľa počtu zrodení medzi dvoma osobami, ktoré pochádzajú jedna od druhej (napr. otec – syn, starý otec – vnučka). V obidvoch prípadoch však musí ísť o osobu s postavením „Slováka žijúceho v zahraničí“, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR, ale preukazuje sa osvedčením, ktoré na základe žiadosti vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Všetky vyššie zmienené postavenia detí a ich zákonných zástupcov (cudzinci s povoleným pobytom na území SR, žiadatelia o udelenie azylu a držitelia osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí majú podľa § 146 školského zákona postavenie cudzincov a vzťahujú sa na nich príslušné ustanovenia školského zákona týkajúce sa vzdelávania cudzincov. Týmto cudzincom sa poskytuje nielen výchova a vzdelávanie, ale aj ubytovanie v školských internátoch a stravovanie v zariadeniach školského stravovania za rovnakých podmienok ako občanom SR. Z uvedeného vyplýva, že v základných a stredných školách zriadených obcou, samosprávnym krajom alebo príslušným regionálnym úradom školskej správy v sídle kraja (ďalej len „regionálny úrad“) sa poskytuje vzdelávanie deťom so statusom cudzinci bezplatne. Súkromné a cirkevné školy sú oprávnené poskytovať výchovu a vzdelávanie za poplatky, ktoré vo vzťahu k cudzincom musia byť rovnaké ako pre deti, ktoré sú občanmi SR.

Vzdelávanie cudzincov má mnohé ďalšie špecifiká, pričom jednou z kľúčových výziev je prekonanie jazykovej bariéry, čím sa umožní deťom plnohodnotne zapojiť do vzdelávacieho systému. V školách na území SR plnia povinnú školskú dochádzku nielen deti cudzích štátnych príslušníkov, ktorí so slovenským jazykom neprišli nikdy do kontaktu, ale aj deti, ktorých zákonní zástupcovia pochádzajú z inej krajiny, ale tieto deti sú štátnymi občanmi SR a deti dlhodobo žijúce v zahraničí. Ide najmä o žiakov, ktorých jeden zo zákonných zástupcov má slovenské občianstvo, ale rodina dlhodobo žila v zahraničí, deti už od začiatku vzdelávania navštevovali školu s iným vyučovacím jazykom a so slovenským jazykom prakticky neprichádzali do kontaktu, ak sa v domácnosti nekomunikovalo slovenčinou. Ďalej sú to žiaci (väčšinou štátni občania SR narodení v SR alebo v zahraničí), ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku v školách mimo územia SR a zároveň vykonávali komisionálne skúšky vo svojej kmeňovej škole, prípadne žiaci (väčšinou štátni občania SR narodení v SR alebo v zahraničí), ktorí navštevovali slovenskú sekciu v jednej z európskych škôl. Všetky tieto kategórie žiakov môžu mať iný materinský jazyk alebo sú zvyknutí na iný vyučovací jazyk, ako je štátny jazyk SR. V zmysle § 12 školského zákona vyučovacím jazykom v školách v SR je štátny jazyk podľa zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ak školský zákon neustanovuje inak.

Zákonný zástupca žiaka, ktorý začal plniť povinnú školskú dochádzku v SR a jej ďalšie plnenie má byť realizované osobitným spôsobom v škole mimo územia SR, musí o povolenie tejto formy vzdelávania požiadať riaditeľa školy. O povolení vzdelávania v škole mimo územia SR rozhoduje riaditeľ kmeňovej školy – teda školy, do ktorej bol žiak prijatý, na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu Riaditeľ základnej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni (čiže rozhoduje v správnom konaní podľa správneho poriadku) vo veciach povolenia plnenia povinnej školskej dochádzky v zahraničí a individuálneho vzdelávania žiaka v zahraničí.

V žiadosti zákonný zástupca uvedie:

1. meno, priezvisko a bydlisko žiaka,
2. rodné číslo žiaka,
3. adresu bydliska v zahraničí,
4. názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa.

Zákonný zástupca žiaka do 30 dní po príchode žiaka do krajiny pobytu predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu. Zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak predloží tento doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka, ak žiak pokračuje vo vzdelávaní v škole mimo územia SR. Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu edukačné publikácie, pričom pod týmto novým pojmom zavedeným do školského zákona s účinnosťou od 1. januára 2022 rozumieme učebnice, učebné texty a pracovné zošity. Zákon č. 415/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. januára 2022 priniesol doplnenie § 25 ods. 3, podľa ktorého „ak zákonný zástupca žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, v určených termínoch nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu, riaditeľ kmeňovej školy túto skutočnosť zaznamená do katalógového listu žiaka a oznámi ju príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt.“

V prípade miesta trvalého pobytu žiaka na Slovensku je žiak pri plnení povinnej školskej dochádzky povinný postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v SR. Od plnenia povinnej desaťročnej školskej dochádzky, ktorá začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, nemožno nikoho oslobodiť. V prípade miesta trvalého pobytu žiaka mimo územia SR plní žiak povinnú školskú dochádzku v súlade s platnými právnymi predpismi v krajine trvalého pobytu.

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu:

Prijatie žiaka, ktorý je štátnym občanom SR a neovláda štátny jazyk