Na záver roka 2018 poslanci NR SR schválili novelu Zákonníka práce (publikovaná pod č. 347/2018 Z. z.), ktorou zaviedli pravidlá poskytovania príspevku na rekreáciu. Zákon č. 347/2018 Z. z. zahŕňa zmenu a doplnenie zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, úpravu nového § 152a v Zákonníku práce a zmeny ďalších súvisiacich predpisov (napr. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Účinnosť zmien je od 1. 1. 2019.

I. Podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu

Povinnosť poskytovať príspevok má len zamestávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, teda do úvahy sa berie priemerný evidenčný počet zamestnancov z predchádzajúceho kalendárneho roka.

a) kritérium veľkosti zamestnávateľa

Povinnosť postupovať podľa § 152a ZP nemajú všetci zamestnávatelia, ale len taký zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov (určenie tohto počtu pozri ďalej). V prípade ostatných zamestnávateľov Zákonník práce zamestnávateľom dáva túto možnosť: „Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.“

Základom pre posudzovanie počtu zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

To znamená, že v čase od 1. 1. do 31. 12. príslušného kalendárneho roka je základom priemerný evidenčný počet zamestnancov z predchádzajúceho kalendárneho roka.

Rast zamestnancov v konkrétnom kalendárnom roku teda nemá vplyv na vznik alebo zánik povinnosti v priebehu daného kalendárneho roka, pretože by sa tým nerovnako zaobchádzalo so zamestnancami, ktorí už požiadali o príspevok a ktorí oň nepožiadali (napr. ak by došlo k poklesu počtu zamestnávaných zamestnancov).

K pojmu „priemerný evidenčný stav“ pozri:

• vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 540/2017 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2018 až 2020,
• štvrťročný výkaz o práci na rok 2018 (Štatistický úrad),
• metodické usmernenie MF SR (dostupné na internete) v kontexte § 19 ods. 2.

b) kritérium trvania pracovného pomeru

Zákonník práce v § 152a ods. 1 viaže podmienku splnenia práva (nároku) na príspevok na minimálnu dobu trvania pracovného pomeru.

Podľa § 152a ods. 1 ZP ide o zamestnanca, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Z hľadiska Zákonníka práce sa za nepretržité trvanie považuje aj bezprostredná a priama nadväznosť pracovných pomerov. Z tohto hľadiska sa uvedená situácia posúdi ako nepretržité trvanie pracovného pomeru. Navyše uvedená situácia sa právne mohla riešiť aj dodatkom k pracovnej zmluve, osobitne ak sa menila len doba trvania pracovného pomeru.

Na zváženie sú prípady, ak sa pracovný pomer skončil v piatok a sobota a nedeľa ani nemali byť pracovné dni a nový pracovný pomer vznikol od pondelka.

Takéto konanie je do istej miery účelové a môže sa javiť aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže zamestnanec môže prísť o niektoré jeho práva.

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé jeho znenie nájdete tu:

Príspevok na rekreáciu podľa nového § 152a Zákonníka práce

1. Podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu
2. Výška príspevku na rekreáciu
3. Forma príspevku na rekreáciu
4. Lehota na preukázanie oprávnených výdavkov, výplata príspevku