Článok je orientovaný najmä na rámcovú charakteristiku a prehľad plánovaných účinkov, ako aj praktických dopadov novely zákona o službách zamestnanosti, schválenej Národnou radou SR 20. marca 2013, ktorá bola následne publikovaná v Zbierke zákonov SR ako zákon číslo 96/2013 Z. z. (čiastka 24/2013), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú ďalšie zákony. Obsah článku sa sekundárne zameriava aj na charakteristiku legislatívno - technických modifikácií, opatrení a zmien, zameraných na posilnenie flexibility pracovného trhu, sprehľadnenie jednotlivých nástrojov a inštitútov zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce a zvýraznenie vnútornej kohézie politiky zamestnanosti, s cieľom zabezpečiť vyššiu mieru aplikovateľnosti a efektivitu nástrojov služieb zamestnanosti v praxi.

Potreba prijatia zákona číslo 373/2010 Z. z. vyplynula zo situácie, v akej sa politika trhu práce, a najmä politika zamestnanosti SR v dôsledku prejavov svetovej ekonomickej krízy v období posledných rokov nachádza. Novela je preto výrazom snahy zákonodarcu o vnesenie viacerých reformných krokov do sústavy aktívnych opatrení na trhu práce, s cieľom dosiahnutia ich väčšej efektivity a adresnosti. Jej ambíciou je reflektovať viaceré spoločensko-ekonomické faktory, ktoré determinujú stabilitu trhu práce, ako aj jeho dynamizmus a transformačné procesy vo sfére služieb zamestnanosti, tak, aby sa negatívne prejavy, zaťažujúce prostredie právnych vzťahov zamestnanosti eliminovali, alebo odstránili.

Schválenú verziu textového znenia zákona je pritom nutné posudzovať aj cez optiku výrazných aktuálnych problémov aplikačnej praxe (napr. v podobe neefektívneho vyplácania nadbytočného počtu peňažných príspevkov zo sústavy AOTP), na ktoré bolo nevyhnutné zo strany zákonodarcu promptne reagovať. Stimulom k takému konaniu bola snaha o dosiahnutie vyššej miery efektívnosti procesov v oblasti financovania aktívnych opatrení na trhu práce, a nemenej významnou pohnútkou bola aj snaha preventívne predchádzať špekuláciám a zneužívaniu finančných prostriedkov verejnej správy, ktoré boli vyčlenené na uskutočňovanie niektorého opatrenia zo sústavy aktívnej politiky trhu práce.

Proces schvaľovania novely ZoSZ č. 96/2013 Z. z. na pôde NR SR bol spojený s anticipáciou naplnenia viacerých cieľov, spomedzi ktorých možno uviesť najmä tieto zámery zákonodarcu:

a)      spresniť pojmové vymedzenie vybraných kategórií účastníkov právnych vzťahov zamestnanosti, za účelom jednoznačnejšej determinácie ich právneho statusu v prostredí tzv. otvoreného trhu práce;

b)      skvalitniť a detailnejšie určiť systémové hmotnoprávne otázky, ako aj procesy poskytovania a využívania služieb zamestnanosti, a z nich vyplývajúce, ako aj na ne nadväzujúce práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov zamestnanosti,

c)      precizovať právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

d)     vo forme reformných legislatívnych úprav, ktoré determinujú podmienky rastu zamestnávania, zabezpečiť priaznivý dopad na existujúcu mieru zamestnanosti a v nadväznosti na uvedené skutočnosti garantovať aj jej udržateľnosť v praxi.

e)      dosiahnuť vyššiu mieru efektivity mechanizmov (administratívno-právnych, procesných a rozhodovacích), spadajúcich do vecnej kompetencie orgánov štátnej správy so špecializovanou kompetenciou na úseku práce, sociálnych vecí a rodiny, s osobitným zreteľom na spružnenie regulácie služieb zamestnanosti.

Zákonodarca sa prostredníctvom novelizácie ZoSZ zákonom č. 96/2013 Z. z. pokúsil najmä o dosiahnutie nasledovných požiadaviek:

• zjednodušiť a sprehľadniť systém služieb zamestnanosti tak, aby tento dokázal efektívnejšie reagovať na požiadavky aplikačnej praxe – potreby trhu práce,
• sformovať vhodné legislatívne prostredie, ako adekvátnu rámcovú normatívnu úpravu nových nástrojov a inštitútov vo sfére služieb zamestnanosti, ktorá dokáže reflektovať dynamizmus spoločensko-ekonomických podmienok života spoločnosti,
• revidovať systém aktívnej politiky trhu práce ( ďalej v texte aj „APTP“), zabezpečovanej štátom (verejným sektorom) v smere k podpore reálneho využívania jednotlivých nástrojov APTP a k ich skutočnej efektivite,
• položiť väčší dôraz na riešenie pracovnoprávneho statusu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ako skupiny účastníkov trhu práce sui generis (svojho druhu), ktorá je veľmi výrazne ohrozená pracovnou a sociálnou exklúziou,
• stimulovať systém služieb zamestnanosti k jeho väčšej efektivite prostredníctvom jeho zjednodušenia, predovšetkým vo forme obmedzenia počtu nástrojov zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce, ako aj znížením administratívnej náročnosti pri implementácii APTP,
• prehodnotiť obligatórnosť peňažných príspevkov tak, aby nedochádzalo k ich nadmernému poskytovaniu a zneužívaniu (za účelom odstránenia vysokej nákladovosti systému, odôvodňujúcej možné dosiahnutie ekonomickej udržateľnosti systému).

Na základe uvedených východísk možno rezultovať, že nosnými zámermi predkladateľa novelizačnej zmeny v podobe zákona č. 96/2013 Z. z. je najmä.

• sformovať základný právny rámec, vhodný na dosiahnutie vyššej miery pracovnej uplatniteľnosti znevýhodnených účastníkov na trhu práce,
• dosiahnuť vyšší stupeň efektivity a adresnosti (síce zníženého počtu – pozn.) opatrení aktívnej politiky trhu práce, v ich zameraní na uchádzačov o zamestnanie,
• kreovať stabilný právny rámec, umožňujúci pozitívne pôsobenie zákona (najmä prostredníctvom legislatívnych úprav v článku I) na celoštátnu, ako aj regionálnu zamestnanosť, a to obmedzením počtu nástrojov a znížením administratívnej náročnosti pri implementácii APTP,
• revidovať systém AOTP ako celok, aj jeho jednotlivé komponenty – peňažné príspevky, a to buď ich úplným vypustením zo ZoSZ, alebo modifikovaním ich nárokovateľnosti,
• na platforme legislatívno-technických zmien zmierniť dopady globálnej ekonomickej krízy na zamestnanosť, s progresívnym účinkami pro futuro,
• precizovať status tých skupín účastníkov trhu práce (podľa § 2 ZoSZ), ktorí patria medzi subjekty s najväčšou mieru ich pracovno-právnej exklúzie,
• eliminovať zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce neefektívne nástroje, najmä niektoré druhy peňažných príspevkov;
• inkorporovať do systému služieb zamestnanosti, a následne prakticky uplatniť nové aktívne opatrenia na trhu práce (napr. príspevok na podporu udržania pracovných miest podľa §50k),
• nastaviť mechanizmus uplatňovania služieb zamestnanosti, osobitne procesy financovania aktívnych opatrení na trhu práce tak, aby, sa predišlo špekuláciám a nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu, resp. Európskej únie, principiálne určených na aktívnu politiku trhu práce.

Celý článok si môžete prečítať v sekcii Súvisiace články.

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke? Prihláste sa na odber noviniek e-mailom. Odoberať