A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá vláda Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024.
Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 69/2018 Z. z.“) bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016) (ďalej len „smernica NIS 1“). Siete a informačné systémy, rýchla digitálna transformácia a ich prepojenosť na spoločnosť sa premietajú do celého spektra činností verejného aj súkromného sektora a vytvárajú nové výzvy pre oblasť kybernetickej bezpečnosti. Tento vývoj odhalil prirodzené nedostatky smernice NIS 1 a potrebu reakcie na tento vývoj.
Návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022) v platnom znení (ďalej len „smernica NIS 2“) a zároveň návrh zákona reaguje na potreby a požiadavky aplikačnej praxe. Návrh zákona modernizuje existujúcu právnu úpravu, čím sa zvýši celková úroveň kybernetickej bezpečnosti na národnej úrovni a znižujú sa riziká, ktoré prichádzajú s rýchlym technologickým vývojom a digitalizáciou.
Najvýraznejšou zmenou v návrhu zákona je zmena prístupu k identifikácii povinných subjektov, tzv. prevádzkovateľov základnej služby. Mechanizmus identifikácie prevádzkovateľa základnej služby sa smernicou NIS 2 mení oproti právnej úprave vyplývajúcej zo smernice NIS 1 tak, že pôvodný mechanizmus kombinovanej identifikácie podľa prílohy zákona č. 69/2018 Z. z. v spojení s prekročením identifikačných kritérií sa nahrádza taxatívnym vymenovaním subjektov priamo v návrhu zákona. Návrhom zákona nedochádza k výraznému nárastu regulovaných odvetví, ale dochádza k rozšíreniu pôsobnosti na ďalšie subjekty. Upravuje sa a precizuje hlásenie kybernetického bezpečnostného incidentu, významnej kybernetickej hrozby, udalosti odvrátenej v poslednej chvíli, zraniteľnosti a riešenie kybernetického bezpečnostného incidentu a podporuje sa dobrovoľné hlásenie. Smernicou NIS 2 sa odstraňuje rozdiel medzi prevádzkovateľom základnej služby a poskytovateľom digitálnej služby, a samotné regulované subjekty – prevádzkovatelia základných služieb, sa de facto rozdeľujú na základe ich dôležitosti do dvoch kategórií, na kľúčové subjekty – prevádzkujúce kritickú základnú službu a dôležité subjekty – ostatní prevádzkovatelia základných služieb. Návrh zákona tak zavádza podľa pravidiel smernice NIS 2 prahovú hodnotu veľkosti subjektu (stredné podniky podľa článku 2 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES alebo presahujúce limity pre stredné podniky), ale do regulácie budú spadať aj subjekty kritického významu bez hodnotenia ich veľkosti. V návrhu zákona sa upravujú a precizujú bezpečnostné opatrenia tak, aby reflektovali nové bezpečnostné štandardy, vrátane kladenia dôrazu na riešenie rizík vyplývajúcich z dodávateľského reťazca. Taktiež sa posilňuje využívanie nástroja analýzy rizík pre aplikáciu bezpečnostných opatrení. Zavádza sa minimálna úroveň bezpečnostných opatrení. Taktiež sa posilňuje dohľadová činnosť zavedením foriem dohľadu, podporuje sa vzdelávanie, dopĺňa sa zodpovednosť a posilňuje sa funkcia manažéra kybernetickej bezpečnosti. Natrvalo sa zavádza inštitút samohodnotenia. Návrh zákona opatreniami zvyšuje odolnosť a kapacity reakcie na kybernetické bezpečnostné incidenty príslušných subjektov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyvy na limit verejných výdavkov, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Doložka vybraných vplyvov
| 1. Základné údaje
|
| Názov materiálu
|
| Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
|
| Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
|
| Vláda Slovenskej republiky
|
| Charakter predkladaného materiálu
| ☐
| Materiál nelegislatívnej povahy
|
| ☒
| Materiál legislatívnej povahy
|
| ☒
| Transpozícia/ implementácia práva EÚ
|
| Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022) v platnom znení
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012) v platnom znení
Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013)
Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 795/2014 z 3. júla 2014 o požiadavkách v oblasti dohľadu nad systémovo dôležitými platobnými systémami (Ú. v. EÚ L 217, 23.7.2014) v platnom znení
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) v platnom znení
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/584 zo 14. júla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy bližšie určujúce organizačné požiadavky na obchodné miesta (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/123 z 25. januára 2022 o posilnenej úlohe Európskej agentúry pre lieky z hľadiska pripravenosti na krízy a krízového riadenia v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok (Ú. v. EÚ L 020 31.1.2022) v platnom znení
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022), gestor: Ministerstvo financií Slovenskej republiky,
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012) v platnom znení
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004) v platnom znení
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008) v platnom znení
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 139/2014 z 12. februára 2014, ktorým sa stanovujú požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa letísk podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 44, 14.2.2014) v platnom znení
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1998 z 5. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany letectva (Ú. v. EÚ L 299, 14.11.2015) v platnom znení
Vykonávacie Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/373 z 1. marca 2017, ktorým sa stanovujú spoločné požiadavky na poskytovateľov manažmentu letovej prevádzky/leteckých navigačných služieb a na ostatné funkcie siete manažmentu letovej prevádzky, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 482/2008, vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 1034/2011, (EÚ) č. 1035/2011 a (EÚ) 2016/1377 a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 677/2011 (Ú. v. EÚ L 62, 8.3.2017) v platnom znení
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018) v platnom znení
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1645 zo 14. júla 2022, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139, pokiaľ ide o požiadavky na riadenie rizík v oblasti informačnej bezpečnosti s potenciálnym vplyvom na bezpečnosť letectva pre organizácie, na ktoré sa vzťahujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 748/2012 a (EÚ) č. 139/2014, a ktorým sa menia nariadenia Komisie (EÚ) č. 748/2012 a (EÚ) č. 139/2014 (Ú. v. EÚ L 248, 26.9.2022)
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1769 z 12. septembra 2023, ktorým sa stanovujú technické požiadavky a administratívne postupy schvaľovania organizácií, ktoré sa podieľajú na projektovaní alebo výrobe systémov a komponentov manažmentu letovej prevádzky/leteckých navigačných služieb, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/203 (Ú. v. EÚ L 228, 15.9.2023)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení
|
| Termín začiatku a ukončenia PPK
| máj 2024
|
| Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
| máj 2024
|
| Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
| september 2024
|
| Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
| október 2024
|
| |
| 2. Definovanie problému
|
| Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 69/2018 Z. z.“) bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (ďalej len „smernica NIS 1“). Siete a informačné systémy, rýchla digitálna transformácia a ich prepojenosť na spoločnosť sa premietajú do celého spektra činností verejného aj súkromného sektora a vytvárajú nové výzvy pre oblasť kybernetickej bezpečnosti. Tento vývoj odhalil prirodzené nedostatky právnej úpravy smernice NIS 1 a potrebu reakcie.
|
| 3. Ciele a výsledný stav
|
| Cieľom návrhu zákona je transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022) v platnom znení (ďalej len „smernica NIS 2“) do právneho poriadku Slovenskej republiky a zabezpečiť nevyhnutnú úpravu doterajšej právnej úpravy, ktorá vyplynula z praxe.
Návrh zákona predpokladá modernizáciu existujúcej právnej úpravy, čím sa zvýši celková úroveň kybernetickej bezpečnosti na národnej úrovni a znížia sa riziká, ktoré prichádzajú s rýchlym technologickým vývojom a digitalizáciou. Návrhom zákona nedochádza k výraznému nárastu regulovaných odvetví, avšak zmenou prístupu k identifikácii povinných subjektov dochádza k rozšíreniu pôsobnosti na ďalšie subjekty. Upravuje sa a precizuje hlásenie incidentov, podporuje sa dobrovoľné hlásenie, ako aj hlásenie zraniteľností, smernicou NIS 2 sa odstraňuje rozdiel medzi poskytovateľom základnej služby a poskytovateľom digitálnej služby, a samotné regulované subjekty – prevádzkovatelia základných služieb, sa de facto rozdeľujú na základe ich dôležitosti do dvoch kategórií, na kľúčové subjekty – prevádzkujúce kritickú základnú službu a dôležité subjekty – ostatní prevádzkovatelia základných služieb.
Návrh zákona tak podľa pravidiel smernice NIS 2 zavádza prahovú hodnotu veľkosti podniku (subjektu), do regulácie však spadajú aj subjekty kritického významu bez hodnotenia ich veľkosti. V návrhu zákona sa upravujú a precizujú bezpečnostné opatrenia tak, aby reflektovali nové bezpečnostné štandardy a posilňuje sa nástroj analýzy rizík pre aplikáciu bezpečnostných opatrení. Zavádza sa minimálna úroveň bezpečnostných opatrení ako základná prahová hodnota určujúca bazálnu úroveň bezpečnosti v štáte. Návrhom zákona sa taktiež posilňuje dohľadová činnosť, podporuje sa vzdelávanie, dopĺňa sa zodpovednosť a posilňuje sa funkcia manažéra kybernetickej bezpečnosti.
|
| 4. Dotknuté subjekty
|
| orgány verejnej moci
ústredné orgány štátnej správy
prevádzkovatelia základných služieb (regulované subjekty)
|
| 5. Alternatívne riešenia
|
| Neboli identifikované žiadne alternatívne riešenia.
Nulový variant
V prípade, že by do národného právneho poriadku nebola transponovaná smernica NIS 2, Slovenská republika bude vystavená nebezpečenstvu začatia konania podľa článkov 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pre nesplnenie zmluvných povinností (infringement proceedings).
|
| 6. Vykonávacie predpisy
|
| Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
| ☒ Áno
| ☐ Nie
|
| Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
- podrobnosti a rozsah základných zručností pri zabezpečovaní kybernetickej bezpečnosti a budovaní bezpečnostného povedomia,
- podrobnosti o hláseniach podľa § 24 návrhu zákona,
- pravidlá auditu kybernetickej bezpečnosti alebo samohodnotenia, časový rozsah a periodicitu vykonávania auditu kybernetickej bezpečnosti alebo samohodnotenia.
|
| 7. Transpozícia/implementácia práva EÚ
|
| Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
| | ☐ Áno ☒ Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
| | --
|
|
| |
| 8. Preskúmanie účelnosti
|
| Preskúmanie účelnosti navrhovaného právneho predpisu bude vykonávané priebežne v roku 2025 a v nasledujúcich rokoch po nadobudnutí jeho účinnosti, pričom sa budú zohľadňovať najmä skúsenosti z aplikačnej praxe a dodržiavanie bezpečnostných opatrení dotknutými subjektmi.
|
| * vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
|
| 9. Vybrané vplyvy materiálu
|
| Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☒
| Negatívne
|
| z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
| ☒
| Áno
| ☐
| Nie
| ☐
| Čiastočne
|
| v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
| z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
| ☐
| Áno
| ☐
| Nie
| ☐
| Čiastočne
|
| Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
| ☐
| Áno
| | | ☐
| Nie
|
| Vplyvy na limit verejných výdavkov
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
| Vplyvy na podnikateľské prostredie
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☒
| Negatívne
|
| z toho vplyvy na MSP
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☒
| Negatívne
|
| Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
| ☐
| Áno
| | | ☐
| Nie
|
| Sociálne vplyvy
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
| Vplyvy na životné prostredie
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
| Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
| ☐
| Áno
| | | ☒
| Nie
|
| Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
| Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
| | | | | | |
| vplyvy služieb verejnej správy na občana
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
| vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
| Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
| 10. Poznámky
|
| --
|
| 11. Kontakt na spracovateľa
|
| JUDr. Dalibor Šnirc
odbor regulácie a metodiky
sekcia regulácie a dohľadu
Národný bezpečnostný úrad
dalibor.snirc@nbu.gov.sk
legislativa@nbu.gov.sk
+421 2 6869 2264
|
| 12. Zdroje
|
| Konzultácie s orgánmi verejnej moci, ústrednými orgánmi štátnej správy, odbornou verejnosťou, akademickou obcou (národná a medzinárodná úroveň).
Projekt NIS 2 Implementácia v Slovenskej republike – Projekt NIS 2 Implementation in the Slovak Republic
|
| 13. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
|
| ☐ Súhlasné
| ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
| ☐ Nesúhlasné
|
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
|
| 14. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 088_2/2024 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
|
| ☐ Súhlasné
| ☒ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
| ☐ Nesúhlasné
|
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 8. Preskúmanie účelnosti doplniť dátum hodnotenia účelnosti predkladaného materiálu.
Odôvodnenie: Preskúmanie účelnosti sa nastavuje po určitom čase, aby sa zhodnotilo, či a na základe akých kritérií bol cieľ naplnený.
Vyhodnotenie:
Text v bode 8 bol upravený nasledovne:
„Preskúmanie účelnosti navrhovaného právneho predpisu bude vykonávané priebežne v roku 2025 a v nasledujúcich rokoch po nadobudnutí jeho účinnosti, pričom sa budú zohľadňovať najmä skúsenosti z aplikačnej praxe a dodržiavanie bezpečnostných opatrení dotknutými subjektmi.“.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Komisia upozorňuje, že mzdové prostriedky v tabuľke č. 1/A nekorešpondujú s tabuľkami č. 4/A a č. 5, kde sa uvádzajú mzdové prostriedky na rok 2025 v sume 113 699 eur a na rok 2026 v sume 56 985 eur. Uvedené Komisia žiada zosúladiť, t. j. do tabuľky č. 1/A uviesť len mzdové prostriedky bez poistného. V tabuľke č. 3 sú uvedené príjmy z EÚ na nesprávnej ekonomickej klasifikácii, je potrebné ich uvádzať na položke 341. Zároveň je potrebné v tabuľke č. 1/A v časti Príjmy verejnej správy celkom opraviť súčet v riadku „– vplyv na ŠR“ za kapitolu NBÚ.
Vyhodnotenie:
Národný bezpečnostný úrad akceptoval a zapracoval požadované zmeny v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu.
|
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
| Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
|
| 2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
| Príjmy verejnej správy celkom
| 437 990
| 270 290
| 102 390
| 102 390
|
| z toho:
| | | | |
| - vplyv na ŠR
| 437 990
| 270 290
| 102 390
| 102 390
|
| Rozpočtové prostriedky
| 102 990
| 102 390
| 102 390
| 102 390
|
| EÚ zdroje
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
|
| - vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| v tom: Národný bezpečnostný úrad
| 437 090
| 269 990
| 102 090
| 102 090
|
| z toho:
| | | | |
| - vplyv na ŠR
| 437 090
| 269 990
| 102 090
| 102 090
|
| Rozpočtové prostriedky
| 102 090
| 102 090
| 102 090
| 102 090
|
| EÚ zdroje
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
|
| - vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| v tom: Všeobecná pokladničná správa
| 900
| 300
| 300
| 300
|
| z toho:
| | | | |
| - vplyv na ŠR
| 900
| 300
| 300
| 300
|
| Rozpočtové prostriedky
| 900
| 300
| 300
| 300
|
| EÚ zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| Výdavky verejnej správy celkom
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
|
| v tom: Národný bezpečnostný úrad
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
|
| z toho:
| | | | |
| - vplyv na ŠR
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
|
| Rozpočtové prostriedky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| EÚ zdroje
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
|
| spolufinancovanie
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| Vplyv na počet zamestnancov
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| Vplyv na mzdové výdavky
| 113 699
| 56 985
| 0
| 0
|
| - vplyv na ŠR
| 113 699
| 56 985
| 0
| 0
|
| - vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| Financovanie zabezpečené v rozpočte
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
|
| v tom: NBÚ
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
|
| Iné ako rozpočtové zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Tabuľka č. 1/B
| | 2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
| Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| z toho:
| | | | |
| vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
| vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Výdavky uvedené v kapitole 2.1 sa týkajú zabezpečenia povinností uvedených v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktoré vyvolali potrebu úprav jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti. Tieto výdavky sú z 50% kryté prostriedkami v rámci projektu 101127928 - NIS2SK financovaného z Digital Europe Programme a z 50% kryté prostriedkami v rámci projektu 17I04-04-V01-00003 NIS2 Implementation in the Slovak Republic financovaného z Plánu obnovy a odolnosti.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Účelom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022) v platnom znení (ďalej len „smernica NIS 2“) do právneho poriadku Slovenskej republiky a zabezpečenie nevyhnutnej právnej úpravy vyplývajúcej z praxe.
Návrh zákona predpokladá modernizáciu existujúcej právnej úpravy, čím sa zvýši celková úroveň kybernetickej bezpečnosti na národnej úrovni a znížia sa riziká, ktoré prichádzajú s rýchlym technologickým vývojom a digitalizáciou.
Návrhom zákona nedochádza k výraznému nárastu regulovaných odvetví, avšak zmenou prístupu k identifikácii povinných subjektov, tzv. prevádzkovateľov základnej služby, dochádza k rozšíreniu pôsobnosti na ďalšie subjekty mimo verejnej správy.
Upravuje sa a precizuje hlásenie incidentov, podporuje sa dobrovoľné hlásenie, ako aj hlásenie zraniteľností. Smernicou NIS 2 sa odstraňuje rozdiel medzi prevádzkovateľom základnej služby a poskytovateľom digitálnej služby, a samotné regulované subjekty – prevádzkovatelia základných služieb, sa de facto rozdeľujú na základe ich dôležitosti do dvoch kategórií, na kľúčové subjekty – prevádzkujúce kritickú základnú službu a dôležité subjekty – ostatní prevádzkovatelia základných služieb. Návrh zákona tak podľa pravidiel smernice NIS 2 zavádza prahovú hodnotu veľkosti subjektu (stredné podniky podľa článku 2 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES alebo presahujúce limity pre stredné podniky), do regulácie ale spadajú aj subjekty kritického významu bez hodnotenia ich veľkosti.
V návrhu zákona sa upravujú a precizujú bezpečnostné opatrenia tak, aby reflektovali nové bezpečnostné štandardy a posilňuje sa nástroj analýzy rizík pre aplikáciu bezpečnostných opatrení. Zavádza sa minimálna úroveň bezpečnostných opatrení ako základná prahová hodnota určujúca bazálnu úroveň bezpečnosti v štáte. Taktiež sa posilňuje dohľadová činnosť, podporuje sa vzdelávanie, dopĺňa sa zodpovednosť a posilňuje sa funkcia manažéra kybernetickej bezpečnosti.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
X iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
| Objem aktivít
| Odhadované objemy
|
| 2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
| Počet nových subjektov spadajúcich pod zákon 69/2018
| 3403
| 3403
| 3403
| 3403
|
| Rozpočítaná priemerná výška pokuty
| 30
| 30
| 30
| 30
|
| Počet školiacich stredísk
| 3
| 1
| 1
| 1
|
| Správny poplatok za podanie žiadosti o uznanie školiaceho strediska podľa § 52a zákona č. 452/2021 Z. z.
| 300
| 300
| 300
| 300
|
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Príjmy
V zmysle zákona č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti je úrad oprávnený uložiť pokutu, ak PZS poruší svoje povinnosti, ktoré mu z tohto zákona vyplývajú. V roku 2022 vykonal úrad viacero kontrol plnenia zákonných povinností prevádzkovateľmi základnej služby. Úrad uložil pokutu dvom subjektom v celkovej výške 26 000 EUR. V roku 2023 bolo uložených 38 pokút v celkovej výške 28 300 EUR. Keďže výška pokút nerastie lineárne s počtom pokút, je možné výšku budúcich pokút, ktoré budú prijaté od nových subjektov, ktoré spadajú pod smernicu NIS2 len odhadnúť na o niečo viac ako 102 000 EUR ročne (viď aj doložka vplyvov na podnikateľské prostredie).
Pokiaľ ide o príjmy týkajúce sa správneho poplatku za podanie žiadosti o uznanie školiaceho strediska podľa § 52a zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v sume 300 eur v novele zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (čl. III), vychádzalo sa z odhadu možného počtu školiacich stredísk v nadväznosti na štatistiky o počte dopravných prostriedkov v rámci vodnej dopravy (celkovo 154 plavidiel), ktoré vykazuje Dopravný úrad a na základe toho stanovené dopytu po školiacich strediskách, ktorý je odhadovaný na 3 školiace strediská a následný možný maximálny nárast o jedno stredisko ročne.
Výdavky
Z hľadiska výdavkov sa jedná o výdavky, ktoré sa týkajú zabezpečenia povinností uvedených v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktoré vyvolali potrebu úprav jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti. Úpravy informačného systému JISKB, sú realizované s cieľom lepšie slúžiť rastúcemu počtu regulovaných subjektov v regulovanom ekosystéme smernice NIS 2 v súlade so smernicou NIS2 a zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Hlavné zmeny súvisia s vytvorením podmienok pre splnenie nových ustanovení zákona. Výška výdavkov bola stanovená v rámci projektu 101127928 - NIS2SK financovaného z Digital Europe Programme a odsúhlasená Európskou komisiou.
Z hľadiska plnenia ostatných ustanovení zákona nepredpokladáme zvýšené výdavky v rámci rozpočtu verejnej správy, keďže subjekty verejnej správy vykonávajú plnenie povinnosti podľa v súčasnosti platného a účinného zákona č. 69/2018 Z. z. a nové, resp. upravené povinnosti nevytvárajú predpoklad pre zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy.
Tabuľka č. 3
| Príjmy (v eurách) - celkom
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
| 2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
| Daňové príjmy (100)1
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Nedaňové príjmy (200)1 222003
| 102 990
| 102 390
| 102 390
| 102 390
| |
| Granty a transfery (300)1 341
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
| |
| Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
| 437 990
| 270 290
| 102 390
| 102 390
| |
| Príjmy (v eurách) - NBÚ
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
| 2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
| Daňové príjmy (100)1
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Nedaňové príjmy (200)1 222003
| 102 090
| 102 090
| 102 090
| 102 090
| |
| Granty a transfery (300)1 341
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
| |
| Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
| 437 090
| 269 990
| 102 090
| 102 090
| |
| Príjmy (v eurách) – Všeobecná pokladničná správa
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
| 2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
| Daňové príjmy (100)1
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Nedaňové príjmy (200)1 221004
| 900
| 300
| 300
| 300
| |
| Granty a transfery (300)1
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
| 900
| 300
| 300
| 300
| |
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4/A
| Výdavky (v eurách) - Celkom
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
| 2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
| Bežné výdavky (600)
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
| |
| Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| 113 699
| 56 985
| 0
| 0
| |
| Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| 88 074
| 44 142
| 0
| 0
| |
| Tovary a služby (630)2 635009
| 133 227
| 66 773
| 0
| 0
| |
| Bežné transfery (640)2
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Kapitálové výdavky (700)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Kapitálové transfery (720)2
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
| |
| Výdavky (v eurách) - NBÚ
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
| 2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
| Bežné výdavky (600)
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
| |
| Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| 113 699
| 56 985
| 0
| 0
| |
| Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| 88 074
| 44 142
| 0
| 0
| |
| Tovary a služby (630)2 635009
| 133 227
| 66 773
| 0
| 0
| |
| Bežné transfery (640)2
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Kapitálové výdavky (700)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Kapitálové transfery (720)2
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
| Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
| 335 000
| 167 900
| 0
| 0
| |
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Bez vplyvu na štátny rozpočet, výdavky sú hradené zo zdrojov EÚ
Tabuľka č. 4/B
| Vplyvy (v metodike ESA 2010)
| Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
| poznámka
|
| 2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
| Kapitálové príjmy (230)
| | | | | |
| Bežné výdavky (600)
| | | | | |
| Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| | | | | |
| Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| | | | | |
| Tovary a služby (630)2
| | | | | |
| Bežné transfery (640)2
| | | | | |
| Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
| | | | | |
| Kapitálové výdavky (700)
| | | | | |
| Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
| | | | | |
| Kapitálové transfery (720)2
| | | | | |
| Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
| 0
| 0
| 0
| 0
| |
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
| Zamestnanosť
| Vplyv na rozpočet verejnej správy
| poznámka
|
| 2025
| 2026
| 2027
| 2028
|
| Počet zamestnancov celkom
| | | | | |
| z toho vplyv na ŠR
| | | | | |
| Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
| | | | | |
| z toho vplyv na ŠR
| | | | | |
| Osobné výdavky celkom (v eurách)
| 201 773
| 101 127
| 0
| 0
| |
| Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
| 113 699
| 56 985
| 0
| 0
| |
| z toho vplyv na ŠR
| 113 699
| 56 985
| 0
| 0
| |
| Poistné a príspevok do poisťovní (620)
| 88 074
| 44 142
| 0
| 0
| |
| z toho vplyv na ŠR
| 88 074
| 44 142
| 0
| 0
| |
| | | | | | |
| Poznámka:
| | | | | |
| Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
| |
| Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
| | | |
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Bez vplyvu
Tabuľka č. 6
| Dlhodobá udržateľnosť
| Vplyv na verejné financie
| Poznámka
|
| d
| d + 10
| d + 20
| d + 30
| d + 40
|
| Vplyv na výdavky v p. b. HDP
| | | | | | |
| Vplyv na príjmy v p. b. HDP
| | | | | | |
| Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
| | | | | | |
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“
Metodický postup pre analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
2.1.1. Financovanie návrhu
Predkladateľ: Vypĺňa informácie v tabuľke č. 1/A na základe detailných informácií o príjmoch, výdavkoch a financovaní uvedených v tabuľkách č. 3, č. 4/A a č. 5. V prípade potreby je možné vložiť ďalšie riadky do tabuľky č. 1/A, aby boli zaradené všetky subjekty verejnej správy, na ktoré má návrh vplyv. Ak sa vplyvom predkladaného materiálu príjmy/výdavky subjektu verejnej správy znížia, použije sa znamienko mínus (-), ak sa príjmy/výdavky subjektu verejnej správy zvýšia použije sa znamienko plus (+). Vplyv na obce a VÚC v riadku „z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti“ sa vypĺňa v prípade zavedenia nových úloh pri úprave pôsobnosti pre obce alebo vyššie územné celky, pričom štát na ich plnenie súčasne zabezpečí obci alebo vyššiemu územnému celku zodpovedajúce finančné prostriedky. V prípade, ak materiál má vplyv na rozpočet verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 2010 (pričom na hotovostnom princípe k vplyvu nedochádza alebo sa hotovostný vplyv od vplyvu vyjadreného v metodike ESA 2010 odlišuje), je potrebné, aby predkladateľ v takýchto prípadoch uviedol v komentári aj vplyv na rozpočet vyjadrený v metodike ESA 2010. Údaje sa uvádzajú za bežný rok a tri nasledujúce roky.
Vypĺňa informácie v tabuľke č. 1/B na základe detailných informácií o vplyvoch v metodike ESA 2010 a financovaní uvedených v tabuľkách č. 4/B a č. 5. V prípade potreby je možné vložiť ďalšie riadky do tabuľky č. 1/B, aby boli zaradené všetky subjekty verejnej správy, na ktoré má návrh vplyv. V riadku „vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy“ sa uvádzajú napr. vplyvy na verejné zdravotné poistenie, zdravotnícke zariadenia, verejné vysoké školy a verejné výskumné inštitúcie. Limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy. Za prostriedky z rozpočtu Európskej únie sa považujú aj prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ak sa vplyvom predkladaného materiálu vplyvy na limit verejných výdavkov znížia, použije sa znamienko mínus (-), ak sa výdavky subjektu verejnej správy zvýšia použije sa znamienko plus (+).
Posledným krokom v procese posudzovania vplyvov na rozpočet verejnej správy je uviesť, aká časť tohto vplyvu si vyžiada zmeny rozpočtu verejnej správy. V niektorých prípadoch by bolo možné výdavky návrhu zvažovať v priebehu rozpočtového procesu a zahrnúť potrebné výdavky (aspoň čiastočne) do rozpočtu alebo strednodobého rozpočtového rámca. Rovnako sa môžu na financovanie politík použiť iné ako rozpočtové zdroje, napr. dary, zdroje z podnikateľskej sféry alebo osobitné schémy financovania. V takýchto prípadoch nebude mať realizácia daného návrhu žiadne vplyvy na schválené rozpočtové limity. Časť vplyvu bude môcť dotknutý subjekt vykryť aj racionalizačnými opatreniami vedúcimi k úspore v iných výdavkoch.
V prípade identifikovaného vplyvu na dlhodobú udržateľnosť verejných financií sa vypĺňajú informácie o vplyve na príjmy, výdavky a bilanciu verejných financií v p. b. HDP uvedené v tabuľke č. 6. Ak sa vplyvom predkladaného materiálu príjmy/výdavky znížia, použije sa znamienko mínus (-), ak sa príjmy/výdavky zvýšia, použije sa znamienko plus (+). Vypĺňa sa len v prípade zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným vplyvom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
MF SR: Preskúma všetky uvedené návrhy financovania z hľadiska ich primeranosti vrátane posúdenia návrhu na vplyv na rozpočet verejnej správy, ako aj vplyv na dlhodobú udržateľnosť. Potvrdí, že sa uvádzajú všetky možné zdroje financovania návrhu. V prípade akýchkoľvek rozporov požiada predkladateľa, aby daný návrh upravil.
Vyplnenie časti 2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu
Pre úplnosť sa táto časť uvádza aj v prílohe č. 2, aj keď proces pripomienkového konania si môže vyžadovať takýto popis uvádzať samostatne v niektorej z iných častí predkladaného návrhu.
Predkladateľ: V príslušnej časti popíše predkladateľ svoj návrh. Popis by mal umožniť dotknutým subjektom identifikáciu svojich konkrétnych aktivít a ich vplyvov na vlastný rozpočet a mal by obsahovať najmä:
- Akú problematiku návrh rieši? Jasne definovať problematiku a vysvetliť, ako ju návrh rieši. Uviesť aj iné alternatívy, o ktorých sa uvažovalo a prečo boli vylúčené.
- Ktoré subjekty budú implementovať návrh? Popíšte jednotlivé úlohy rôznych organizácií.
- Na akej úrovni sa budú poskytovať výkony verejnej správy? Budú sa poskytovať celonárodne alebo regionálne? Koľko subjektov môže poskytnúť daný tovar / službu?
2.2.2. Charakteristika návrhu
Predkladateľ: Charakterizuje návrh na základe uvedených kategórií. Táto charakteristika by mala napomôcť ostatným dotknutým subjektom pochopiť podstatu návrhu a uľahčiť tým pripomienkovanie doložky. Jednotlivé druhy návrhov sú detailne popísané nižšie:
- zmena sadzby – návrh mení sadzbu dane alebo poplatkov alebo upravuje nominálnu (peňažnú) výšku dávky, napr. dávok štátnej sociálnej podpory. Určiť vplyv na rozpočet verejnej správy takéhoto návrhu je dosť jednoduché, keďže ide o priamy výpočet novej sadzby pre nezmenený objem aktivít (napr. počet osôb alebo transakcií), ktorých sa týka. Pravdepodobne nebudú potrebné žiadne ďalšie úpravy rozpočtu, napr. zníženie alebo zvýšenie počtu pracovníkov alebo vybavenia.
Pri výpočte vplyvov zmeny sadzby treba brať do úvahy aj tzv. “elasticitu dopytu”, keď napr. nárast daňovej sadzby napríklad na pohonné hmoty nespôsobí lineárne zvýšenie celkových príjmov z tejto dane.
- zmena v nároku – návrh upravuje definíciu okruhu osôb, ktoré majú nárok na dávku alebo ktorých sa dotýka určité ustanovenia zákona, t. j. znižuje alebo zvyšuje počet osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok. Vypočítať vplyv na rozpočet verejnej správy pri tomto druhu návrhu je trochu komplikovanejšie, keďže implementujúca organizácia musí vziať do úvahy niekoľko faktorov. Organizácia musí odhadnúť zmeny, ktoré vyplývajú z návrhu na svoj rozpočet. Predpokladá sa, že nižší objem aktivít povedie k úsporám. Ak nie, je potrebné jednoznačne vysvetliť dôvody. K dispozícii by mali byť aj informácie o nákladoch v minulosti, na základe ktorých sa môže urobiť odhad.
- nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie) – návrh zavádza novú službu alebo nariadenie v oblasti, v ktorej tieto doposiaľ neexistovali, alebo sa navrhuje zníženie rozsahu alebo úplné zrušenie existujúcej služby či nariadenia.
Tento návrh predstavuje veľkú výzvu pri odhadovaní nákladov, nakoľko pre takéto činnosti nemusí byť k dispozícii dostatok údajov. V takom prípade bude dôležité podrobne vysvetliť predpoklady.
- kombinovaný návrh – tento druh návrhu môže kombinovať prvky vyššie uvedených druhov, čím sa zvyšuje komplexnosť prípravy návrhu doložky.
- iné – používa sa na popis ostatných typov, ktoré nie sú pokryté v štyroch druhoch uvedených vyššie.
2.2.3. Predpoklady zmien v objeme aktivít
Predkladateľ: Od predkladateľa sa požaduje, aby určil zvýšenie alebo zníženie objemu aktivít, ktoré môže návrh vyvolať. Napríklad ak návrh požaduje každoročne preverovať kriminálne záznamy všetkých príslušníkov súkromných bezpečnostných služieb, je potrebné uviesť počet osôb (príslušníkov bezpečnostných služieb), ktorí by mali byť skontrolovaní. Ďalšími príkladmi objemu aktivít môže byť počet prihlášok, inšpekcií, prijímateľov dávok, alebo zatknutí. Pretože sa vyžadujú odhady na bežný rok a 3 nasledujúce roky, je potrebné odhadnúť objem aktivít počas tohto štvorročného obdobia. Príloha č. 2 preto obsahuje aj tabuľku č. 2 na ročné odhady objemu aktivít.
...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies