Zamestnávateľ je povinný nevyčerpanú dovolenku zamestnancovi preplatiť len vo dvoch prípadoch a v určenom rozsahu, a to:

• časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Náhradu mzdy nie je možné poskytnúť za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku, táto dovolenka sa musí vyčerpať. Ak zamestnanec nevyčerpá dovolenku do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný vyplatiť mu náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery.

Podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Preplatiť teda možno len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky (§ 103 ods. 1 Zákonníka práce) a zamestnanec si ju nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho ...