Osobitnou problematikou finančných transakcií medzi závislými osobami je posúdenie dodržania princípu nezávislého vzťahu v úverových vzťahoch v rámci skupiny závislých osôb.

Uvedené sa môže týkať jednak veľkých nadnárodných skupín závislých osôb, ale tiež aj menších závislých osôb, prípadne vzťahov pri poskytovaní úverov fyzickými osobami – závislými osobami (napr. úver poskytnutý zo strany jediného spoločníka – fyzickej osoby, zo strany konateľa a pod.). Nižšie uvádzame niektoré spoločné postupy posudzovania finančných transakcií, ktoré budú využiteľné pre všetky vyššie naznačené situácie závislých osôb.

Obsah:

3.1. Správa financií v skupine závislých osôb

3.2. Posúdenie vnútroskupinových úverov z pohľadu veriteľa a dlžníka

3.3. Zohľadnenie úverových ratingov

3.4. Členstvo v skupine závislých osôb

3.5. Úverový rating skupiny ako celku

3.6. Osobitné dojednania

3.7. Záruky

3.8. Určenie úrokovej sadzby podľa princípu nezávislého vzťahu

Metóda nezávislej trhovej ceny

Poplatky za úvery

Náklady financovania

Swapy na úverové zlyhanie

Ekonomické modelovanie

Ponuky bánk

Zhrnutie

3.1. Správa financií v skupine závislých osôb

Konkrétny model správy financií v rámci skupiny závislých osôb v konkrétnom prípade závisí predovšetkým od štruktúry podnikateľskej činnosti, podnikateľských stratégií, aktuálneho stavu podnikateľského cyklu, priemyselného odvetvia, použitej meny a pod. Je však možné konštatovať, že správa financií v skupine bude v zásade veľmi dôležitou a pomerne komplexnou činnosťou. Vnútorné usporiadanie správy financií v skupine bude závislé tiež od štruktúry samotnej skupiny závislých osôb a od miery komplexnosti vykonávaných činností. Rôzne modely správy financií v zásade znamenajú aj rozdielnu mieru centralizácie funkcií v rámci skupiny.

Najvyššia miera decentralizácie bude štandardne znamenať autonómiu jednotlivých členov skupiny v správe ich finančných záležitostí. Decentralizované modely je možné očakávať napr. v prípade skupín závislých osôb vykonávajúcich svoje činnosti vo viacerých divíziách alebo v rôznych regionálnych štruktúrach, prípadne v prípade potreby prispôsobiť sa viacerým lokálnym právnym reguláciám.

Naopak, plne centralizované modely v praxi znamenajú také prerozdelenie funkcií v rámci skupiny, kde jednotliví členovia skupiny zodpovedajú za prevádzkové činnosti, avšak nie za správu finančných záležitostí.

Základnou úlohou správcu financií na úrovni skupiny môže byť napríklad optimalizácia likvidity v skupine, t. j. aby bol dostatok hotovostných prostriedkov a aby tieto boli správne alokované podľa potrieb jednotlivých členov skupiny a v príslušnej mene. Takýmto spôsobom sa zabezpečujú spoločné záujmy skupiny centrálne, čím sa eliminujú riziká plošne u viacerých členov skupiny závislých osôb.