Stručne:
Koncom decembra 2019 uplynul rok od vydania nových pravidiel pre vedenie dokumentácie o transferovom oceňovaní, a to v podobe nového usmernenia Ministerstva financií SR č. MF/019153/2018-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „nové usmernenie“ alebo „usmernenie 2018“). Toto usmernenie sa malo uplatniť už za zdaňovacie obdobie roka 2018 a onedlho budú preto daňové subjekty spracúvať dokumentáciu podľa nových pravidiel už za druhé zdaňovacie obdobie po sebe (2018 a 2019).
Je preto vhodný čas obzrieť sa späť a pomenovať najdôležitejšie zmeny, ktoré nové usmernenie prinieslo, a taktiež aj najčastejšie chyby, s ktorými sa môžeme stretnúť u daňových subjektov pri spracovaní dokumentácie. Je tiež veľmi dôležité pomenovať aj problémy, s ktorými sa môžeme stretnúť pri praktickom uplatňovaní nového usmernenia, pretože správne spracovanie dokumentácie je prvým predpokladom správneho vyčíslenia základu dane.
V tomto článku uvádzame zhrnutie vybraných zmien zakotvených novým usmernením, ktoré je možné podľa autora považovať za najzásadnejšie. S týmito zmenami súvisí aj celý rad nejasností a otázok týkajúcich sa praktického uplatňovania nového usmernenia. Pre lepšiu prehľadnosť sme tieto praktické problémy zoradili podľa najčastejších chýb, resp. podľa najčastejších nesprávnych výrokov o transferovej dokumentácii alebo o transferovom oceňovaní.
Naším cieľom je priblížiť podstatu dokumentácie a jej vplyv na daňového riziká v podobe nesprávneho vyplnenia daňového priznania.
Ako vyplynie aj z ďalšieho textu, dokumentácia je prvým nevyhnutným krokom pre správne transferové oceňovanie, avšak samotná dokumentácia bez ďalších krokov daňového subjektu nemusí priniesť zamýšľané výsledky. Najdôležitejšie je zistenia z transferovej dokumentácie správne implementovať do podnikateľskej praxe daňového subjektu, čím sa najlepšie dosiahne eliminácia súvisiacich daňových rizík.
Úvod
Ešte v úvode považujeme za potrebné pripomenúť základnú štruktúru povinností daňových subjektov v oblasti transferového oceňovania – až zohľadnením tohto základného pravidla bude možné správne nastaviť prístup k spracovaniu dokumentácie a k transferovému oceňovaniu ako celku. Častokrát totiž v praxi dochádza k neporozumeniu úlohy dokumentácie a jej väzby na splnenie daňových povinností pri vyčíslení základu dane. Pravidlá transferového oceňovania sú založené na uplatňovaní princípu nezávislého vzťahu v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami (tak tuzemskými, ako aj zahraničnými).
V tejto súvislosti je veľmi dôležité upozorniť a hlavne rozlíšiť dve základné daňovoprávne povinnosti, ktoré pre daňové subjekty vyplývajú z pravidiel transferového oceňovania, a to:
- povinnosť viesť dokumentáciu o transferovom oceňovaní (na splnenie tejto povinnosti sa vyžaduje vedenie dokumentácie v stanovenom rozsahu za každé zdaňovacie obdobie a za každú dotknutú transakciu, avšak ako bude nižšie uvedené, v praxi je možné odporúčať nielen vedenie dokumentácie v minimálnom povinnom rozsahu, ale v rozsahu potrebnom na identifikáciu systémových rizík vyplývajúcich z transakcií medzi závislými osobami) a
- povinnosť vyčísliť základ dane v súlade s princípom nezávislého vzťahu (práve táto povinnosť je podľa názoru autora z pohľadu transferového oceňovania najzásadnejšia a u daňového subjektu môže viesť k najzásadnejším daňovým rizikám, povinnosť viesť dokumentáciu by ...