Kedy nadobudne pracovný poriadok zamestnávateľa platnosť?

V zmysle ust. § 84 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ oprávnený vydať pracovný poriadok až po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. Platnosť danej normy je podmienená práve súhlasom zástupcov zamestnancov (t. j. odborového orgánu, zamestnaneckej rady, príp. zamestnaneckého dôverníka zamestnávateľa). Zmeny uvedeného vnútorného predpisu zamestnávateľa, vrátane podstatných zmien jeho príloh, možno uskutočniť po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, ak nie je udelená výnimka priamo v pracovnom poriadku. Uvedený súhlas zástupcov zamestnancov s vydaním pracovného poriadku musí byť zakotvený v príslušných ustanoveniach tejto internej normy.

Ako je to s otázkou účinnosti uvedeného interného predpisu?

Povinnosť zamestnávateľa oboznámiť s obsahom pracovného poriadku všetkých zamestnancov, t. j. zverejniť pracovný poriadok, je podmienkou jeho záväznosti. „Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.“ Z uvedeného vyplýva, že termín účinnosti pracovného poriadku nesmie predchádzať termín jeho zverejnenia. V zmysle ust. § 84 ods. 3 Zákonníka práce nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený.

Aby bola takáto norma pre zamestnancov právne záväzná, je potrebné interný predpis zo strany zamestnávateľa zverejniť a sprístupniť, a to spôsobom, aby sa s ním mohli oboznámiť všetci zamestnanci zamestnávateľa. Spôsob oboznámenia zamestnancov s pracovným poriadkom ako internou normou Zákonník práce bližšie nekonkretizuje ani neupravuje spôsob jeho zverejnenia. Je na danom zamestnávateľovi, akým spôsobom zverejní internú normu, sprístupní ju zamestnancom, aby sa s ňou mohli oboznámiť a aby takáto norma mohla byť pre všetkých zamestnancov záväzná. V praxi často dochádza k zverejneniu internej normy zo strany zamestnávateľa prostredníctvom elektronických prostriedkov, napr. na internej stránke určenej pre zamestnancov v sekcii interné normy.

Musí spĺňať pracovný poriadok zamestnávateľa príslušné zákonné náležitosti?

Zákonník práce výslovne nedefinuje zákonné náležitosti uvedeného interného predpisu zamestnávateľa. Vzhľadom na túto skutočnosť je možné analogicky vyvodiť náležitosti pracovného poriadku z ust. § 84 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia Zákonníka práce podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. Pracovný poriadok sa v predmete úpravy odlišuje od ostatných interných noriem, a to tým, že sa vo svojej úprave musí pohybovať v medziach právnych predpisov a nie je oprávnený zakladať nové pracovné povinnosti.

Ukážky možného obsahu uvedeného interného predpisu

I. Definícia používaných pojmov

V pracovnom poriadku, ako aj v inej internej norme zamestnávateľa by nemala chýbať definícia pojmov, ktoré sa často vyskytujú v celom obsahu danej normy.

Pod uvedené termíny môže patriť definícia zamestnávateľa (jeho konkretizácia, t. j. obchodné meno, sídlo, IČO...), definícia vedúcich zamestnancov...

Vysvetlenie používaných skratiek, príp. použité čísla zákonov atď.

Na účely niektorých právnych inštitútov ako pracovný pomer na neurčitý čas a na ustanovený týždenný pracovný čas či dočasné pridelenie je potrebné definovať termín „porovnateľný zamestnanec“, t. j. zamestnanec u toho istého zamestnávateľa alebo u zamestnávateľa podľa § 58 Zákonníka práce (dočasné pridelenie), ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaký druh práce alebo obdobný druh práce s prihliadnutím na kvalifikáciu a odbornú prax.

II. Zákaz diskriminácie

Samotný zamestnávateľ nesmie v pracovnoprávnych vzťahoch porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania. Zásada rovnakého zaobchádzania je zakotvená v článku 6 Základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého „Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky“, týmto predstavuje najširší rozsah právneho zabezpečenia rovnoprávnosti mužov a žien. V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Popri uvedenom Zákonník ...