Obsah:
1. Základné zásady poskytovania stravného (§ 5 ods. 1)
2. Výhodnejšie podmienky poskytovania stravného pre osobitnú skupinu zamestnancov (§ 5 ods. 4)
3. Iné podmienky poskytovania stravného alebo nižšie sumy stravného pre osobitnú skupinu zamestnancov (§ 5 ods. 5)
4. Bezplatne zabezpečené stravovanie (§ 5 ods. 6)
5. Uznávanie výdavku za raňajky v rámci ubytovacích služieb (§ 5 ods. 7)
6. Dôvody nekrátenia stravného (§ 5 ods. 8)
7. Preukazovanie bezplatne zabezpečeného alebo poskytnutého stravného zo strany zamestnanca (§ 5 ods. 9)
8. Zaokrúhľovanie určenej sumy stravného (§ 5 ods. 10)
9. Vylúčenie poskytovania stravného počas prerušenia tuzemskej pracovnej cesty (§ 5 ods. 11)
1. Základné zásady poskytovania stravného (§ 5 ods. 1)
Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste sa podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty v závislosti od dĺžky trvania každej jednej pracovnej cesty v kalendárnom dni.
Zamestnancovi vznikne nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta v rámci kalendárneho dňa trvá najmenej 5 hodín. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje/nedokladuje.
Kalendárny deň pri tuzemskej pracovnej ceste je rozdelený na tri časové pásma, a to:
- 5 až 12 hodín,
- nad 12 hodín do 18 hodín,
- nad 18 hodín.
Viaceré tuzemské pracovné cesty vykonané v rámci kalendárneho dňa
Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú tuzemskú pracovnú cestu samostatne.
Príklad č. 1:
Zamestnanec vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa dve tuzemské pracovné cesty, pričom prvá trvala 3.30 h a druhá trvala 5.30 h.
Časy trvania tuzemských pracovných ciest sa nemôžu spočítať a stravné sa posudzuje za každú tuzemskú pracovnú cestu samostatne.
Zamestnancovi za
- prvú tuzemskú pracovnú cestu nevznikol nárok na stravné (trvala 3.30 h),
- druhú tuzemskú pracovnú cestu mu vznikol nárok na stravné v sume 5,10 eura (trvala 5.30 h).
Príklad č. 2:
Zamestnanec vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa dve tuzemské pracovné cesty, pričom prvá trvala 4 h a druhá trvala 4.30 h.
Časy trvania tuzemských pracovných ciest sa nemôžu spočítať a stravné sa posudzuje za každú tuzemskú pracovnú cestu samostatne.
Zamestnancovi za
- prvú tuzemskú pracovnú cestu nevznikol nárok na stravné (trvala 4 h),
- druhú tuzemskú pracovnú cestu nevznikol nárok na stravné (trvala 4.30 h).
Zamestnávateľ sa rozhodol za tieto tuzemské pracovné cesty poskytnúť zamestnancovi nenárokové stravné (§ 5 ods. 3 zákona o cestovných náhradách) v najvyššej sume 5,10 eura za každú tuzemskú pracovnú cestu. Za tieto dve tuzemské pracovné cesty poskytol zamestnancovi stravné v celkovej sume 10,20 eura ako nenárokové plnenie, ktoré je predmetom dane a je vymeriavacím základom pre sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
Príklad č. 3:
Zamestnanec vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa tri tuzemské pracovné cesty, pričom prvá trvala 2 h, druhá trvala 2.30 h a tretia trvala 6 h.
Časy trvania tuzemských pracovných ciest sa nemôžu spočítať a stravné sa posudzuje za každú tuzemskú pracovnú cestu samostatne.
Zamestnancovi za
- prvú tuzemskú pracovnú cestu nevznikol nárok na stravné (trvala 2 h),
- druhú tuzemskú pracovnú cestu nevznikol nárok na stravné (trvala 2.30 h),
- tretiu tuzemskú pracovnú cestu vznikol nárok na stravné v sume 5,10 eura (trvala 6 h).
Príklad č. 4:
Zamestnanec vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa dve tuzemské pracovné cesty, pričom prvá trvala 5.50 h a druhá trvala 7 h.
Časy trvania tuzemských pracovných ciest sa nemôžu spočítať a stravné sa posudzuje za každú tuzemskú pracovnú cestu samostatne.
Zamestnancovi za
- prvú tuzemskú pracovnú cestu vznikol nárok na stravné v sume 5,10 eura (trvala 5.50 h),
- druhú tuzemskú pracovnú cestu vznikol nárok na stravné v sume 5,10 eura (trvala 7 h).
Príklad č. 5:
Zamestnanec vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa dve tuzemské pracovné cesty, pričom prvá trvala 5.50 h a druhá trvala 12.50 h.
Časy trvania tuzemských pracovných ciest sa nemôžu spočítať a stravné sa posudzuje za každú tuzemskú pracovnú cestu samostatne.
Zamestnancovi za