Obsah:

1. Zadefinovanie inštitútov domáckej práce, telepráce ako práce formou „home office“ v medzinárodnom aj národnom právnom prostredí

2. Vzájomné vymedzenie telepráce a práce formou „home office“

3. Práva a povinnosti zamestnávateľa spojené s teleprácou

4. Exkurz – výkon telepráce z územia iného štátu EÚ

1. Zadefinovanie inštitútov domáckej práce, telepráce ako práce formou „home office“ v medzinárodnom aj národnom právnom prostredí

V úvode článku je potrebné ustáliť, čo sa myslí pod jednotlivými kľúčovými pojmami.

1. Domácka práca – v zmysle aktuálnej legislatívy možno nájsť definíciu domáckej práce v ust. § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZP“):
   „Ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o domácku prácu“.
   Pojem domáckej práce vyplýva historicky z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci doma č. 177 z roku 1996^{https://normlex.ilo.org/dyn/normlex/en/f?p=NORMLEXPUB:12100:0::NO::P12100_INSTRUMENT_ID:312322} (ďalej iba „Dohovor č. 177“), podľa ktorého domácka práca pokrýva nielen prácu doma, ale aj prácu, ktorá je pravidelne vykonávaná kdekoľvek mimo pracoviska zamestnávateľa, a to buď doma, alebo na inom mieste, ktoré je iné ako pracovisko zamestnávateľa a ktorej výsledkom je produkt alebo služba požadovaná zamestnávateľom alebo tým, kto poskytuje vybavenie a materiál. Pritom ide o prácu, ktorá by mohla byť vykonávaná aj na pracovisku zamestnávateľa.^{BARANCOVÁ, Helena. § 52 [Domácka práca a telepráca]. In: BARANCOVÁ, Helena a kol. Zákonník práce. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 579, marg. č. 2.}
   Už samotný Dohovor č. 177 predvídavo zakotvil tento inštitút široko, čo umožňuje jeho aplikáciu nielen na výkon práce samotnej, ale aj na výsledok takto vykonávanej práce, ktorým môže byť vlastne akýkoľvek produkt alebo služba ( vo fyzickej alebo digitálnej forme), a teda takto zadefinovaný výkon domáckej práce možno využiť aj pri množstve novovznikajúcich profesií a spôsobov ich výkonu hlavne s ohľadom na rozvoj informačnej spoločnosti a nárast zamestnancov vykonávajúcich intelektuálnu prácu bez „fyzického“ výstupu.
2. Telepráca – primárnou a najmarkantnejšou odlišnosťou inštitútu telepráce je zákonná podmienka, kedy je na to, aby bolo možné výkon práce považo­vať za teleprácu, potrebné, aby sa práca vykonávala s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza ...