Home office ako inštitút nebol v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonníku práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) bližšie rozpracovaný, a to do času prijatia zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“). Novela Zákonníka práce bola prijatá s cieľom umožnenia flexibilnejšieho reagovania zamestnávateľov na dynamické zmeny, ktoré ovplyvňujú organizáciu práce, ale aj s cieľom ochrany zamestnancov pri niektorých úpravách v oblasti pracovného času (pokiaľ ide o organizáciu pracovného času), dovolenky (pokiaľ ide o určenie jej čerpania) a prekážok v práci (pokiaľ ide o náhradu mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa a pokiaľ ide o ochranu zamestnancov, ktorí mali prekážku v práci na svojej strane).

Novelou bol do Zákonníka práce včlenený § 250b, ktorý ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (z domácnosti) zamestnanca, ak:

• ide o činnosť, u ktorej je to možné a
• ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a
• zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta (dohoda strán pritom nie je týmto ustanovením vylúčená).

Taktiež sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že:

• povaha práce to umožňuje a
• nebránia tomu vážne prevádzkové dôvody (napr. potreba prítomnosti časti zamestnancov na pracovisku).

Treba poznamenať, že zavedenie home office pre viac zamestnancov (prípadne pre celú firmu) nie je také jednoduché a ide o určitý proces, ktorý so sebou prináša povinnosti pre zamestnávateľa i zamestnanca, a to nielen v oblasti výkonu práce, prideľovania práce a kontroly zamestnancov.

V neposlednom rade home office prináša aj povinnosti pre zamestnávateľov (ako prevádzkovateľov) v oblasti ochrany osobných údajov. Zamestnávateľ by preto pred uplatnením tohto inštitútu mal prijať aspoň základné interné predpisy o ...