Zameriame sa na najdôležitejšie zmeny, ktoré zákon prináša. V prvom rade prichádza k centralizácii katastra, ktorý bude spravovať Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR), a to namiesto doterajšej decentralizácie so spravovaním katastra okresnými úradmi vo svojej územnej pôsobnosti.

Pre mnohých sa bude zdať zaujímavé vypustenie ustanovenia o tom, že do katastra sa spravidla nezapisujú inžinierske a drobné stavby. Nejde však o zámer tieto stavby zapisovať, ale o novú definíciu stavby, ktorá sa do katastra zapisuje. Do katastra sa stavba zapíše, ak je ohraničená obvodovými stenami a strešnou konštrukciou, inými slovami povedané, že sa zapisujú do katastra budovy. S centralizáciou katastra súvisí aj presun právomoci rozhodovať v pochybnostiach o tom, či má byť stavba do katastra zapísaná z okresného úradu na ÚGKK SR.

Oprávnená osoba je už v zákone vymedzená nie legislatívnou skratkou, ako tomu bolo doposiaľ, ale výslovným vymenovaním a za oprávnenú osobu sa považuje:

• záložný veriteľ,
• oprávnený z predkupného práva,
• oprávnený z vecného bremena,
• nájomca,
• správca majetku štátu,
• správca majetku vyššieho územného celku,
• správca majetku obce,
• Slovenský pozemkový fond
• a správca lesného pozemku, ak nakladajú s pozemkami nezistených vlastníkov podľa osobitného predpisu.

Čo sa týka ustanovení o verejnosti katastrálneho operátu a poskytovaní údajov katastra, zásadne sa možnosti prístupu k údajom katastra nemenia. V katastri bude evidovaná už cena všetkých nehnuteľností, nie ako doteraz, len poľnohospodárskej pôdy, ale prístup k týmto údajom bude obmedzený na vlastníka a rôzne štátne orgány, znalcov a osoby vyhotovujúce cenové mapy. Obmedzený prístup ostáva aj naďalej do zbierky listín, kde pribudli k vlastníkom a ich právnym predchodcom aj právni nástupcovia a tiež zamestnanci ÚGKK SR, konkurzní správcovia, notári, súdy, prokuratúra, Policajný zbor, NBÚ, SIS, ...