Uplatňovanie inštitútu krátenia dovolenky je založené na dobrovoľnej báze, t. j. zamestnávateľ môže (nie je povinný) krátiť dovolenku. Zamestnancovi možno krátiť len dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok. Ak zamestnancovi v kalendárnom roku nárok na dovolenku nevznikol, nie je ju možné krátiť, keďže „nie je čo“ krátiť.

Súčasná právna úprava upravuje základné pravidlá krátenia dovolenky, zmysle ktorých sa kráti nárok na dovolenku nasledovne:

• z dôvodu zákonom ustanovených prekážok v práci (§ 109 ods. 1 a 2 Zákonníka práce) sa môže krátiť dovolenka za kalendárny rok a pomerná časť dovolenky (ide o fakultatívne krátenie – je len na rozhodnutí zamestnávateľa, či bude dovolenku krátiť),

• z dôvodu neospravedlnene zameškanej pracovnej zmeny (§ 109 ods. 3 Zákonníka práce), pre ktorý sa môže krátiť dovolenka za kalendárny rok, pomerná časť dovolenky, dovolenka za odpracované dni a dodatková dovolenka (ide o fakultatívne krátenie – je len na rozhodnutí zamestnávateľa, či bude dovolenku krátiť),
• z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby (§ 109 ods. 5 Zákonníka práce), pre ktorý sa môže krátiť dovolenka za kalendárny rok a pomerná časť dovolenky [ide o obligatórne (povinné) krátenie].

Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé druhy dovoleniek sa krátia z rozdielnych dôvodov. Kým dovolenka za kalendárny rok alebo pomerná časť dovolenky sa kráti zo všetkých uvedených dôvodov, dovolenka za odpracované dni a dodatková dovolenka sa môže krátiť iba z dôvodu neospravedlnene zameškaných pracovných zmien.

Krátenie dovolenky

Pri krátení dovolenky sa uplatňuje zásada, že dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku (§ 109 ods. 7 Zákonníka práce). Podľa všeobecného pravidla vzniká dôvod na krátenie dovolenky, ak zamestnanec zamešká v danom roku aspoň 100 pracovných dní (iný postup krátenia upravuje Zákonník práce v § 109 ods. 3 a 5 Zákonníka práce). Dovolenku možno krátiť pred i po jej vyčerpaní. Ak dôvod pre krátenie vznikol potom, ako zamestnanec dovolenku alebo jej časť vyčerpal, je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku v takom rozsahu, na ktorý stratil nárok, prípadne, na ktorý mu nárok nevznikol. Aby bolo možné zamestnancovi krátiť dovolenku, musia byť súbežne splnené dve nižšie uvedené podmienky:

1. Zamestnancovi musí vzniknúť nárok na dovolenku

Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť (nárok na pomernú časť dovolenky vzniká v prípade, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka; v takomto tomto prípade vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku len za celé odpracované mesiace).

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni, a to v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Ak ...