Dovolenka ako inštitút pracovného práva je doba, ktorá slúži na zabezpečenie dlhodobého zotavenia zamestnanca po práci. Jej cieľom je ochrana zdravia zamestnanca a regenerácia pracovných síl zamestnanca. Základná výmera dovolenky je upravená v Zákonníku práce a jej výhodnejšia výmera môže byť stanovená na základe kolektívnej zmluvy. Za istých okolností má zamestnávateľ právo siahnuť na dovolenku zamestnanca, a to jednostranne zmenšovať výmeru dovolenky. Zákonník práce pre tento úkon zamestnávateľa používa termín krátenie dovolenky.

Dovolenka je upravená v § 100 až § 117 Zákonníka práce. Je to inštitút pracovného práva, ktorý slúži ako doba odpočinku pre zamestnanca po práci. Jej cieľom je ochrana zdravia a regenerácia pracovných síl zamestnanca. V Zákonníku práce je uvedená minimálna základná výmera dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok. Základná výmera dovolenky je teda najmenej štyri týždne. U zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je výmera dovolenky najmenej päť týždňov. U pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov je výmera dovolenky osem týždňov. V osobitných predpisoch a kolektívnej zmluve môže byť výmera dovolenky upravená výhodnejšie, napr. miesto štyroch týždňov základná výmera bude najmenej päť týždňov u zamestnancov verejnej správy alebo štátnych zamestnancov a miesto ôsmych týždňov budú mať pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci výmeru dovolenky deväť týždňov.

Za zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa sa považuje zamestnanec, ktorý sa osobne stará:

• o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a
• o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na ...