Prvým bodom novely zákona o štátnej službe došlo k zmene článku 8 zákona o štátnej službe, v ktorom je uvedená definícia princípu stability a ktorý definuje stabilitu štátno-zamestnaneckého pomeru. Novelou zákona došlo k rozšíreniu princípu stability v nadväznosti na zmenu štátnozamestnaneckého pomeru v spojení s vytváraním podmienok pre vykonávanie štátnej služby tak, že služobný úrad je povinný vytvárať pre štátnych zamestnancov stabilné prostredie pre vykonávanie štátnej služby. A zároveň sa upravili možnosti zmeny štátno-zamestnaneckého pomeru tak, že k jednostrannej zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť len v prípadoch ustanovených zákonom. Možnosti služobného úradu jednostranne zmeniť obsah služobnej zmluvy sú teda uvedené taxatívne, a to tak, že obsah služobnej zmluvy možno zmeniť len v súlade s § 55 zákona o štátnej službe. Uvedený princíp sa rozšíril aj z dôvodu, aby počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru nedochádzalo k neodôvodneným zmenám podmienok vykonávania štátnej služby jednotlivých štátnych zamestnancov.
Bodom 2 sa mení § 1 ods. 3 zákona. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa spresňuje text delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce z dôvodu, že pôsobnosť jednotlivých ustanovení Zákonníka práce je uvedená nielen v § 171 zákona, ale aj v niektorých iných ustanoveniach zákona o štátnej službe. Podľa novelizovaného znenia sa na štátnozamestnanecké vzťahy vzťahuje Zákonník práce len vtedy, ak to výslovne ustanovuje zákon o štátnej službe.
Novelou odseku 8 sa doplnením nových odsekov do § 1 zákona vylučujú z pôsobnosti zákona členovia Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a členovia rady Úradu pre verejné obstarávanie vymenovaní vládou SR. Tým sa jednoznačne upravuje, že uvedené funkcie sa, tak isto ako ďalšie funkcie uvedené v § 1 ods. 8 zákona, nevykonávajú v štátnozamestnaneckom pomere. Zároveň sa v uvedenom ustanovení zákona zavádza legislatívna skratka Úradu vlády Slovenskej republiky na skratku „vláda“. V tej súvislosti dochádza aj k legislatívno-technickej úprave § 3 ods. 2 zákona, zo znenia ktorého sa vypúšťa tam zavedená dovtedajšia uvedená legislatívna skratka Úradu vlády SR.
Do 31. decembra 2019 služobný úrad nebol povinný v súlade s § 6 ods. 3 zákona vypracovávať opis štátnozamestnaneckého miesta pozície, na ktorej vykonával štátnu službu štátny zamestnanec vo verejnej funkcii alebo štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu, ktorým sa ani nevyhotovuje služobná zmluva. Avšak platová trieda podľa uvedeného zákona sa určuje štátnym zamestnancom spravidla podľa vykonávanej najnáročnejšej činnosti uvedenej v služobnej zmluve a v opise štátnozamestnaneckého miesta. Služobná zmluva sa však týmto skupinám zamestnancov nevyhotovuje. Z uvedeného dôvodu sa od 1. januára 2020 výnimka z povinnosti vypracovať opis štátnozamestnaneckého miesta bude vzťahovať len na pozície, na ktorých sa štátnym zamestnancom neurčuje plat podľa vykonávanej najnáročnejšej činnosti, ale priznáva sa im funkčný plat vo výške platu poslanca Národnej rady SR alebo podľa osobitného predpisu, teda len na tie prípady, v ktorých je určovanie platovej triedy podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta z hľadiska odmeňovania zbytočné.
Vzhľadom na uvedené sa do zákona zaviedla povinnosť vypracovať opis štátno-zamestnaneckého miesta aj štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii alebo štatutárnym orgánom vymenovaným podľa osobitného predpisu, ktorým sa nepriznáva funkčný plat vo výške platu poslanca Národnej rady SR alebo podľa osobitného predpisu. Od 1. januára 2020 je potrebné na základe novely zákona vypracovávať opis štátnozamestnaneckého miesta aj na pozíciu, na ktorej vykonával štátnu službu štátny zamestnanec vo verejnej funkcii alebo štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu sa v § 6 ods. 3 zákona, ktorý ustanovuje, na ktoré štátnozamestnanecké miesta sa nevzťahuje povinnosť vypracovať opis štátnozamestnaneckého miesta, vypúšťa text „podľa § 7 ods. 2 alebo ods. 7“ a nahrádza sa textom „ktorému patrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu“. Zároveň dochádza v nadväznosti na uvedené k doplneniu poznámky pod čiarou 6a, ktorá znie: 6a) Napríklad § 14 ods. 9 zákona č. 54/2019 Z. z.“.
V § 7 v odsekoch 4, 6, 7, 10 a 11 zákona sa upresňujú ustanovenia zákona upravujúce pôsobnosť zákona na osobitné kategórie štátnych zamestnancov, ktorým je veľvyslanec, štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu, prednosta okresného úradu a pod., na ktorých sa od 1.1.2020 nevzťahujú ustanovenia o poskytnutí služobného voľna z dôvodu výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby alebo z dôvodu výkonu funkcie v odborovom orgáne, o povinnosti dohodnúť skúšobnú dobu, povinnosti absolvovať kompetenčné vzdelávanie a každoročné vyhotovenie jeho plánu, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že táto skupina štátnych zamestnancov sa služobne nehodnotí.
Z odseku 4, ktorý upravuje pôsobnosť zákona na veľvyslanca a vymenúva ustanovenia zákona, ktoré sa na neho nevzťahujú, sa vypúšťa pôsobnosť § 34 upravujúceho stálu štátnu službu z dôvodu, že veľvyslanec spravidla vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe a v uvedenom prípade ide len o potvrdenie existencie vzťahu v prípade štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, u ktorého došlo k dočasnej zmene štátno-zamestnaneckého pomeru na základe poverenia výkonom funkcie veľvyslanca. V nadväznosti na novelizáciu § 52 zákona upravujúceho skúšobnú dobu sa do ustanovení, ktoré sa na veľvyslanca neuplatnia, dopĺňa aj § 52 zákona a § 81 upravujúci skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe. Taktiež sa vylučuje pôsobnosť § 52 upravujúceho skúšobnú dobu aj na občana v služobnom pomere.
Z dôvodu ich nereálneho využitia sa na veľvyslanca neuplatnia ani ustanovenia § 102 a § 103, ktoré upravujú osobitné dôvody poskytnutia služobného voľna, ako napr. z dôvodu výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby alebo z dôvodu výkonu funkcie v odborovom orgáne. Taktiež sa neuplatnia ani ustanovenia § 164 ods. 3 až 9 zákona upravujúce kompetenčné vzdelávanie vzhľadom na to, že títo štátni zamestnanci nie sú služobne hodnotení a každoročné zostavovanie individuálnych plánov kompetenčného vzdelávania je v ich prípade len formálne a neprepojené na služobné hodnotenie. Taktiež uzatváranie dohôd o kompetenčnom vzdelávaní je vo vzťahu k záväzku štátneho zamestnanca zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere určenú dobu bezpredmetné, vzhľadom na skutočnosť, že ide len o dočasnú štátnu službu.
Vzhľadom na to, že odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu spravidla v dočasnej štátnej službe bez určenia konkrétneho odboru štátnej služby, môže plniť úlohy patriace do rôznych odborov štátnej služby. Avšak vzhľadom na cieľ adaptačného vzdelávania ustanovený v § 163 ods. 1 zákona, obsah adaptačného vzdelávania a praktickú nemožnosť určiť v uvedenom prípade príslušného mentora sa vypúšťa pôsobnosť právnej úpravy adaptačného vzdelávania aj na odborníka ústavného činiteľa. A tak ako v prípade ďalších osobitných kategórií štítnych zamestnancov sa vylučuje aj v prípade odborníka ústavného činiteľa pôsobnosť ustanovení upravujúcich individuálny plán kompetenčného vzdelávania a uzatvorenie dohody o kompetenčnom vzdelávaní.
§ 7 zákona bol novelizovaný aj zákonom č. 126/2020 Z. z. s účinnosťou od 21.5.2020. V odseku 7 sa na konci pripája veta: „Za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu sa na účely tohto zákona považuje aj riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu.7a)“. Teda aj riaditelia úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa stali štatutárnym orgánom vymenovaným do funkcie podľa osobitného predpisu, ktorí plnia okrem funkcie štatutárneho orgánu aj funkciu generálneho tajomníka služobného úradu.
Zároveň sa do uvedeného ustanovenia zákona doplnila poznámka pod čiarou k odkazu 7a, ktorá znie: „7a) § 5 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
Odsek 7 od 21.5.2020 znie: Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu;7) na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až § 44, § 51, § 52, § 55 až § 69, § 71 ods. 1, § 72 až § 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až § 96, § 102, § 103, § 117 až § 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu sa na účely tohto zákona považuje aj riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu.7a).
Zákonom č. 470/2019 Z. z. sa upresnila definícia absolventa uvedená v § 9 zákona tak, že sa mení podmienka „skončil prípravu na povolanie podľa osobitného predpisu9) najneskôr pred dvoma rokmi“ na podmienku „od skončenia jeho prípravy na povolanie podľa osobitného predpisu9) neuplynuli viac ako dva roky.“. Zároveň sa z dôvodu novely ustanovenia zákona o hromadnom výberovom konaní v prvej vete tohto ustanovenia slová „podľa § 44 ods. 15“ menia na slová „podľa § 44 ods. 14.“ Teda absolventom na účely zákona o štátnej službe je občan, ktorý ku dňu prihlásenia sa na prvú časť hromadného výberového konania alebo ku dňu prihlásenia sa na výberové konanie podľa § 44 ods. 14 zákona nedovŕšil 30 rokov veku a od skončenia jeho prípravy na povolanie podľa osobitného predpisu neuplynuli viac ako dva roky.
Od 1. januára 2022 nadobudne účinnosť aj ustanovenie § 9a zákona, podľa ktorého „Občan, ktorý spĺňa podmienky podľa § 9 písm. a) a b) a § 38 ods. 1 písm. a) až e) a ktorý v priebehu posledných dvoch rokov štúdia na vysokej škole absolvoval odbornú stáž, sa na účely tohto zákona považuje za absolventa úspešného v prvej časti hromadného výberového konania. Občana, ktorý spĺňa podmienky podľa prvej vety, zaradí úrad vlády na základe jeho písomnej žiadosti do registra úspešných absolventov [§ 25 ods. 4 písm. b)]. Splnenie podmienok podľa prvej vety sa posudzuje ku dňu podania žiadosti. Na občana zaradeného do registra úspešných absolventov sa ustanovenia § 44 ods. 6, 9 a 10 použijú primerane.
Odbornou stážou podľa odseku 1 sa rozumie stáž podľa osobitného predpisu,9a) ktorej účelom je zvyšovanie úrovne vedomostí a získavanie praktických skúseností súvisiacich s vykonávaním štátnej služby, realizovaná formou pôsobenia študenta vysokej školy v organizačnom útvare služobného úradu na základe dohody služobného úradu s fakultou vysokej školy alebo s vysokou školou.“
Zároveň sa uvádzajú aj náležitosti, ktoré má obsahovať žiadosť o zaradenie do registra úspešných absolventov vrátane príloh. Uvedená možnosť sa zavádza podľa dôvodovej správy k zákonu č. 470/2019 Z. z. s cieľom zvýšiť záujem študentov vysokých škôl o absolvovanie stáže, ako súčasti ich štúdia na vysokej škole, a s cieľom zvýšiť záujem absolventov vysokých škôl o zamestnanie v štátnej službe. Uvedená úprava umožní zjednodušený prístup absolventov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, k druhej časti hromadného výberového konania.
Odborná stáž v zmysle uvedeného by sa mala realizovať na základe konkrétnej dohody uzavretej medzi fakultou vysokej školy a subjektom, ktorý je služobným úradom podľa § 15 zákona o štátnej službe. Model, v rámci ktorého sa stáž študenta vysokej školy uskutočňuje na základe takýchto dohôd, je v praxi vysokých škôl a služobných úradov bežný.
Úrad vlády SR bude môcť do registra úspešných absolventov zaradiť okrem úspešného uchádzača prvej časti hromadného výberového konania aj občana, ktorý spĺňa všetky zákonné podmienky podľa § 9a ods. 1 zákona a podal na Úrad vlády SR písomnú žiadosť spolu so všetkými požadovanými prílohami.
Po zaradení do registra úspešných absolventov sa tento občan bude považovať za uchádzača evidovaného v registri úspešných absolventov na účely druhej časti hromadného výberového konania. Z daného dôvodu sa na neho primerane vzťahujú ustanovenia § 44 ods. 6, 9 a 10 zákona, t. j. bude evidovaný v registri úspešných absolventov po dobu 2 rokov od jeho zaradenia, môže sa prihlasovať do druhej časti hromadného výberového konania vyhlásenej akýmkoľvek služobným úradom a budú mu automaticky do emailovej schránky doručované oznámenia o vyhlásení druhej časti hromadného výberového konania.
Vzhľadom na uvedené bude môcť služobný úrad obsadiť štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa na základe druhej časti hromadného výberového konania uchádzačom evidovaným v registri úspešných absolventov, t. j. buď absolventom úspešným v prvej časti hromadného výberového konania, ktorý bol zaradený do registra podľa § 44 ods. 6 zákona, alebo občanom podľa § 9a ods. 1 zákona, ktorý bude zaradený do daného registra podľa § 9a ods. 1 druhej vety.
Do ustanovenia definície odboru štátnej služby uvedenej v § 10 ods. 1 zákona sa vkladá obmedzenie, podľa ktorého štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu na tom istom štátnozamestnaneckom mieste najviac v dvoch odboroch štátnej služby. V praxi je niekedy potrebné, aby na jednom štátnozamestnaneckom mieste vykonával štátny zamestnanec služobné úlohy aj vo viacerých odboroch štátnej služby. Zákon určuje, že to môže byť najviac v dvoch odboroch štátnej služby. Pri určovaní platovej triedy sa v takomto prípade postupuje podľa § 53 ods. 1 zákona.
Do ustanovenia zákona týkajúceho sa rady pre štátnu službu, uvedeného v § 12 ods. 2 zákona sa vložila kompetencia predsedovi rady pre štátnu službu písomne poveriť iného člena rady ako svojho zástupcu, ktorý ho bude zastupovať v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení, tak ako to môže urobiť aj generálny tajomník služobného úradu podľa § 17 ods. 3 zákona.
Do ustanovenia § 14 zákona upravujúceho pôsobnosť rady pre štátnu službu vo veci vybavovania písomných podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom sa vložilo s cieľom jednoznačnejšie vymedziť pôsobnosť Rady pre štátnu službu v otázkach dodržiavania Etického kódexu štátneho zamestnanca aj vybavovanie podnetov o porušení Etického kódexu. A do ustanovenia odporúčaní rady služobnému úradu na prijatie nápravného opatrenia sa vložilo aj prijatie nápravného opatrenia vo veci porušenia Etického kódexu štátneho zamestnanca.
Po štylistickej stránke sa zmenilo znenie kompetencie rady, v ktorej sa spresnila kompetencia, podľa ktorej rada „prešetruje výpoveď štátneho zamestnanca najvyššieho služobného úradu“ na „prešetruje výpoveď danú štátnemu zamestnancovi najvyššieho služobného úradu“. To znamená, že rada prešetruje len výpoveď danú štátnemu zamestnancovi ako jednostranný akt služobného úradu adresovaný štátnemu zamestnancovi. Nejde o výpoveď, ktorú dal služobnému úradu štátny zamestnanec.
Taktiež sa novelizovalo znenie kompetencie rady, podľa ktorej „Rada môže pri výkone svojej pôsobnosti vyžadovať súčinnosť od orgánov verejnej správy a služobných úradov“, na znenie „Služobný úrad poskytuje rade pri výkone jej pôsobnosti požadovanú súčinnosť.“. Tým je poskytnutie požadovanej súčinnosti rade pri výkone jej pôsobnosti od 1.1.2020 povinnosťou služobných úradov.
Do uvedeného ustanovenia zákona sa vložil nový odsek 6, podľa ktorého „Odborné a organizačné úlohy spojené s činnosťou rady plní Kancelária Rady pre štátnu službu, ktorá je súčasťou organizačnej štruktúry úradu vlády. Kancelária Rady pre štátnu službu je v priamej riadiacej pôsobnosti predsedu rady.“. Dovtedajší odsek 6 sa označil ako odsek 7 a zároveň zmenil znenie na znenie „Technické, personálne a finančné podmienky vykonávania činnosti rady zabezpečuje úrad vlády. Vedúci úradu vlády môže písomne poveriť predsedu rady výkonom svojich oprávnení podľa § 17 ods. 2 (Generálny tajomník je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov, ako aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.14) V služobnom predpise je možné poveriť konaním podľa predchádzajúcej vety vedúceho zamestnanca.) vo vzťahu k členom rady v rozsahu určenom v poverení.“. To znamená, že kancelária rady síce bude súčasťou organizačnej štruktúry Úradu vlády SR, avšak v nadväznosti na nezávislé postavenie rady sa upravuje, aby bola kancelária rady v priamej riadiacej pôsobnosti predsedu rady. To znamená, že predseda rady bude priamym nadriadeným vedúceho kancelárie rady a na základe písomného poverenia vedúcim úradu vlády SR môže konať vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov k členom rady v rozsahu určenom v poverení.
Od 1. januára 2020 sa zákon doplnil o nové ustanovenie označené ako § 14a, ktorým sa bližšie definuje pojem a obsah etického kódexu štátneho zamestnanca. Podľa uvedeného znenia „Etický kódex štátneho zamestnanca upravuje zásady etického správania štátneho zamestnanca v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a postup štátneho zamestnanca, služobného úradu a rady pri ich dodržiavaní a uplatňovaní.“. Etický kódex štátneho zamestnanca je vydaný vyhláškou Úradu vlády SR č. 400/2019 Z. z., ktorou sa vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca a ktorá je účinná tiež od 1. januára 2020.
Zároveň zákon v tomto ustanovení zákona umožňuje generálnemu tajomníkovi služobného úradu vymenovať štátneho zamestnanca s jeho súhlasom za poradcu pre etické správanie v štátnej službe. Jeho úlohou bude najmä nezávislé a nestranné posudzovanie súladu konania, vystupovania a postupu štátneho zamestnanca a postupu služobného úradu s Etickým kódexom štátneho zamestnanca na základe podnetu štátneho zamestnanca alebo služobného úradu, navrhovanie opatrení na rozvoj etiky v služobnom úrade a opatrení na prevenciu porušovania Etického kódexu štátneho zamestnanca. Zákon neustanovuje požiadavky na kandidáta na výkon uvedenej funkcie. V súčasnosti Rada pre štátnu službu oslovila služobné úrady so žiadosťou o informáciu, či si takéhoto poradcu vymenujú a v prípade jeho vymenovania žiada aj kontakt na tohto zamestnanca.
Podľa dôvodovej správy by mal etický poradca vykonávať svoju pôsobnosť predovšetkým v preventívnej rovine (riešenie tzv. etických dilem vopred, nie následne). Na požiadanie by mal objasňovať štátnym zamestnancom alebo služobnému úradu pravidlá upravené v etickom kódexe štátneho zamestnanca a napomáhať ich správnemu uplatneniu v konkrétnom prípade, čím by sa mala budovať etická kultúra na pracovisku. Tiež by mal štátnemu zamestnancovi objasniť, ako má postupovať, ak má podozrenie na neetické správanie na pracovisku, ak chce podať podnet na Radu pre štátnu službu a pod. V širšom kontexte by mal tento inštitút slúžiť ako nástroj rozvoja etiky v služobnom úrade. Funkcia etického poradcu nenahrádza ani nemôže nahradiť funkciu a príslušnosť disciplinárnej komisie v služobnom úrade.
Súčasne sa v § 14a zákona zavádza legislatívna skratka názvu funkcie generálneho tajomníka služobného úradu, ktorou je „generálny tajomník“ a ktorá sa uvádza vo všetkých ďalších ustanoveniach zákona rozoberajúcich túto funkciu.
Z § 15 ods. 1 zákona, ktorý ustanovuje, kto je služobným úradom a ktorý v písmene a) ustanovuje ako služobný úrad ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, sa na konci dopĺňajú slová „okrem Národného bezpečnostného úradu,“, teda Národný bezpečnostný úrad nie je od 1.1.2020 služobným úradom podľa zákona č. 55/2017 Z. z. To znamená, že v Národnom bezpečnostnom úrade nevykonávajú štátnu službu štátni zamestnanci podľa uvedeného zákona.
V poznámke pod čiarou k odkazu 12 sa vypúšťajú citácie „§ 5 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,“ a „§ 4 ods. 2 zákona č. 333/2011 Z. z.“. Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou navrhovanou v § 15 ods. 7 zákona, týkajúcu sa určenia nadriadeného služobného úradu..
V § 15 ods. 7 zákona definujúcom nadriadený služobný úrad ako služobný úrad, ktorý vykonáva k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu, ak odsek 8 neustanovuje inak, sa dopĺňa aj „alebo osobitný predpis neustanovuje inak“. Týmto osobitným predpisom je napr. aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň sa v tejto súvislosti tento zákon vypúšťa z odvolávky 12, ktorá uvádzala zákony upravujúce zriaďovateľskú funkciu voči služobnému úradu, a doplnil sa do odvolávky 12a ako osobitný predpis upravujúci zriaďovateľskú funkciu voči služobnému úradu.
Podľa dôvodovej správy k zákonu ide o spresnenie textu a jeho zosúladenie s úpravou podľa § 5 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hierarchia služobných úradov podľa zákona o štátnej službe vychádza z finančného prepojenia na štátny rozpočet a v podstate kopíruje existujúcu hierarchiu orgánov štátnej správy. Úprava podľa zákona č. 355/2007 Z. z. je v tomto smere špecifická – nielen Úrad verejného zdravotníctva SR, ale aj regionálne úrady verejného zdravotníctva sú napojené priamo na rozpočet Ministerstva zdravotníctva SR. V nadväznosti na uvedené by ministerstvo malo byť nadriadeným služobným úradom nielen voči Úradu verejného zdravotníctva SR, ale aj voči regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Súčasne však, podľa § 5 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., je úrad verejného zdravotníctva nadriadeným služobným úradom vo vzťahu k regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
Do ustanovenia § 16 zákona o výkone kontroly v štátnej službe sa dopĺňa odsek upravujúci kontrolu vykonávanú nadriadeným služobným úradom tak, že na výkon tejto kontroly sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa § 8 až § 13 zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a na výkon tejto kontroly vykonávanej Úradom vlády SR sa primerane použijú ustanovenia zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
Zároveň sa ustanovenie dopĺňa novým odsekom, podľa ktorého na základe výsledku kontroly môže Úrad vlády SR v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a uložiť kontrolovanému služobnému úradu povinnosť informovať úrad vlády v určenej lehote o ich splnení.
Vzhľadom na zavedenie legislatívnej skratky generálneho tajomníka služobného úradu v § 14a ods. 2 zákona sa mení celé ustanovenie § 17 zákona upravujúce postavenie generálneho tajomníka a zo všetkých ustanovení tohto paragrafu sa pri označení „generálny tajomník služobného úradu“ vypúšťajú slová „služobného úradu“ a zároveň sa vypúšťa aj dovtedajšia legislatívna skratka „generálny tajomník“, ktorá bola pred novelou zákona zavedená v tomto ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies