Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:

• starobný dôchodok alebo po vzniku nároku na
• invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %,

v prípade, ak zamestnanec požiada o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Prvou podmienkou na priznanie odchod­ného je teda skončenie pracovného pomeru zamestnanca po vzniku nároku na niektorý z uvedených dôchodkov, pričom musí ísť o prvé skončenie pracovného pomeru. V prípade, ak zamestnanec aj dosiahne dôchodkový vek alebo ak pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % a z toho dôvodu mu bude prináležať invalidný dôchodok, ale nepožiada o skončenie pracovného pomeru, nárok na odchodné mu nevznikne. Nárok mu vznikne až potom, keď prvýkrát skončí pracovný pomer po vzniku nároku na jeden z týchto dôchodkov.

Druhou podmienkou na poskytnutie odchodného v uvedených prípadoch je, aby zamestnanec požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov, a to pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Teda zamestnanec nežiada o poskytnutie odchodného zamestnávateľa, tak ako niektorí zamestnávatelia aplikujú uvedené ustanovenie Zákonníka práce v praxi z dôvodu, že na jeho poskytnutie má zamestnanec po splnení stanovenej podmienky, ktorou je požiadanie Sociálnej poisťovne o poskytnutie dôchodku v Zákonníku práce stanovených termínoch, právny nárok, ale zamestnanec je povinný požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov. V tomto prípade patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.

Takisto patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru v prípade, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žia­dosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

V tomto prípade vzniká zamestnancovi, kto­rý skončil pracovný pomer z dôvodu odchodu do predčasného starobného dôchodku, nárok na odchodné len v prípade, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti zamestnanca, ktorú podal Sociálnej poisťovni pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po skončení pracovného pomeru. Aj v tomto prípade teda ide o podanie žiadosti na predčasný starobný dôchodok Sociálnej poisťovni, nie o žiadosť o odchodné danú zamestnávateľovi. Zamestnávateľovi žiadosť o odchodné zamestnanec nepredkladá. V prípade odchodu do predčasného dôchodku je zamestnanec povinný preukázať zamestnávateľovi, že mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti o tento dôchodok podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. O tom, že zamestnanec požiadal o priznanie predčasného dôchodku, by mal zamestnanec zamestnávateľa informovať.

Túto skutočnosť zamestnanec preukazuje zamestnávateľovi buď rozhodnutím o priznaní predčasného starobného dôchodku a zamestnávateľ mu poskytne odchodné po jeho predložení, alebo potvrdením Sociálnej poisťovne, že si zamestnanec podal žiadosť o predčasný starobný dôchodok a že spĺňa podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku.

V niektorých prípadoch sa stáva, že zamestnanec si síce podá žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku, ale zamestnanec nesplní podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku a poisťovňa mu teda predčasný starobný dôchodok neprizná. V tomto prípade tomuto zamestnancovi ani nevzniká nárok na vyplatenie odchodného.

Pri poskytnutí odchodného ...