Nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že snáď každý vie o možnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. A rovnako nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že takmer nikto nevie, čo sa za týmto slovným spojením skrýva... Ak s niekým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, čo ten zamestnanec vlastne urobil? Čo to je „pracovná disciplína“? Akým konaním, správaním, teda čím sa previní zamestnanec tak, že s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer? Má zamestnanec možnosť sa voči tomu brániť? Veľa ľudí si kladie i otázku, čo sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom a čo závažným spôsobom? Kedy zamestnávateľ volí taký radikálny krok, že dôjde z jeho strany k ukončeniu pracovného pomeru? Na všetky tieto a podobné otázky sa pokúsim v tomto článku dať odpovede.

V prvom rade treba hneď na úvod čitateľom ozrejmiť skutočnosť, že pojem pracovná disciplína nie je zákonom definovaný. Zákonník práce vo svojich ustanoveniach neuvádza, čo sa má na mysli pod pojmom pracovná disciplína. A i napriek tomu je to veľmi frekventované slovné spojenie a zo všetkých strán sa každý oháňa pracovnou disciplínou, ako i jej porušovaním... Zákonník práce takisto nevymedzuje a neupravuje, čo je porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom a závažným spôsobom. Upravuje iba ten fakt, že z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny (či už závažným spôsobom, alebo menej závažným spôsobom) je možné skončiť pracovný pomer so zamestnancom zo strany zamestnávateľa, a to buď výpoveďou, alebo okamžitým skončením pracovného pomeru.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť ...