Každý podnikateľ (ďalej aj zamestnávateľ), ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý plní zákonom ustanovené podmienky pre vznik nároku na stravné, je povinný zabezpečiť zamestnancovi stravovanie. Zamestnávateľ má v oblasti stravovania zamestnancov dve základné povinnosti, ktoré preňho vyplývajú z ustanovení ZP:

• zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie a
• prispievať zamestnancom na ich stravovanie.

Podmienky pre vznik nároku na stravovanie

Nárok zamestnanca na poskytnutie stravovania vzniká:

• ak pracuje na základe uzavretej pracovnej zmluvy,
• ak v rámci jednej zmeny vykonáva svoju prácu dlhšie ako 4 hodiny,
• bez ohľadu na to, či pracuje na riadny
• alebo kratší pracovný úväzok,
• bez ohľadu na to, či pracuje na jednu alebo viac zmien.

Zabezpečenie stravovania

Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce má podnikateľ – zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy.

Túto povinnosť zamestnávateľ nemá, ak:

• sú zamestnanci na pracovnej ceste, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny,
• ide o zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme v zahraničí.