Pracovný čas

Právna úprava pracovného času sa týka najmä jeho dĺžky a zásad pre jeho rozvrhnutie v priebehu určitého časového úseku. Ustanovenia Zákonníka práce určujú len maximálnu prípustnú dĺžku pracovného času a konkrétnu úpravu ponecháva na dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Prestávka v práci (na jedenie a odpočinok), tak isto ako cesta do zamestnania a zo zamestnania, nie je pracovným časom. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Výnimka je u zdravotníckeho zamestnanca, u ktorého môže byť priemerný týždenný pracovný čas maximálne 56 hodín za obdobie najviac po sebe nasledujúcich 4 mesiacov. Zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas rovnomerne alebo nerovnomerne. Osobitným spôsobom nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času je konto pracovného času. Zamestnávateľ môže zaviesť aj pružný pracovný čas, ktorý umožňuje variabilne upraviť pracovný čas v záujme zamestnancov.